Mk 4, 26 – 34
„S Božím kráľovstvom je to tak, ako keď človek hodí semeno do zeme; či spí alebo vstáva, v noci či vo dne, semeno klíči a rastie a on ani o tom nevie.“
Slovo “evanjelium” v preklade znamená radostná, dobrá zvesť. Evanjelium má v nás prebúdzať radosť a nádej. A dnešný text je toho krásnym príkladom. Nachádzame v ňom dve podobenstvá, ktoré sú samé o sebe evanjeliom = radostnou zvesťou, zvesťou plnou nádeje.
Ježiš dnes predstavuje Božie kráľovstvo. Čo si pod tým máme predstaviť? Nemám na mysli iba raj, večnosť, nebo. Božie kráľovstvo je život pod Božím pohľadom, v Božej milosti, podľa Božích predstáv, v Božej prítomnosti, smerujúci k tomu dokonalému, večnému životu v úplnom spojení s Bohom. Teda je to niečo, čo nie iba „bude“, ale niečo, čo má byť tu a teraz.
„S Božím kráľovstvom je to tak, ako keď človek hodí semeno do zeme; či spí alebo vstáva, v noci či vo dne, semeno klíči a rastie a on ani o tom nevie.“ Aké krásne! Poďme to vziať úplne konkrétne, záhradnícky. Predstavme si srdce človeka ako pôdu, človeka ako záhradníka a Božie kráľovstvo ako semeno. Bez ohľadu na to, čo robí záhradník, či spí, či bdie, či pôdu obrába alebo sa jej práve nevenuje,…. Semeno klíči z Božej milosti a z Božieho chcenia. Aké krásne a upokojujúce je uvedomenie si, že rast nie je podmienený iba nami, našou prácou a námahou, ale je primárne v Božích rukách, závislý na Božej moci a Božom chcení.
Hoci, áno,… je samozrejmé, že v pôde, ktorej sa záhradník venuje, semeno vzklíči rýchlejšie, môže narásť väčšie, priniesť väčší úžitok. Je nepochybne dôležité starať sa o pôdu srdca, pripravovať ju pre prijatie milostí, kypriť ju, vytrhávať z duše to, čo tam nepatrí, polievať ju modlitbou. Robiť všetko preto, aby bola čo najúrodnejšia a čo najviac spolupracovala s plánom Božieho stvorenia. No ak by sa záhradník o pôdu nestaral, semienko aj tak môže vyrásť z Božej milosti. Pravdepodobne sa mu nebude tak dariť, ale záhradníkov nezáujem je prekonaný Božou milosťou. A hoci čítame, že pôda sama od seba prináša úrodu, musíme mať na pamäti aj iný text, podľa ktorého jeden seje a iný okopáva, ale vzrast dáva Kristus. Boh dáva život podľa Jeho vôle. Len pod Božou rukou rastliny sveta aj ľudských sŕdc vyháňajú steblo, potom klas a napokon plné zrno v klase. Aj vtedy, keď si to neuvedomujeme, môže Boh nechávať v nás rásť Boží život, svoje kráľovstvo. V záhradníctve, v bežnom i v duchovnom živote si môžeme uvedomovať, že nemáme nič, čo by sme neboli dostali. Preto je krásne obetovať svoj život a prácu Bohu, modliť sa, (tak na poli ako aj v záhrade duše) slovami gréckokatolíckej liturgie: „Tvoje z tvojho tebe prinášame.“
Ešte je tu druhá radostná správa, podobenstvo o horčičnom zrnku. Kým prvé podobenstvo ukazuje Božie chcenie, starostlivosť a jej nevyhnutnosť, toto podobenstvo ukazuje veľkosť sily s akou Božia milosť pôsobí. Poukazuje na nepomer toho, z akého mála môže Boh urobiť niečo ohromne veľké. Stačí drobunké zrnko milosti, to, ktoré pokladajú za najmenšie na zemi. Stačí malý úkon srdca, ten ktorý možno ja sám pokladám za najmenší vo svojom živote, možno v nepatrnej veci, možno v dôležitom rozhodnutí, možno urobený pokojne, možno nesmelo a neobratne. Boh do tohto malého zrniečka vkladá takú životodarnú silu, až vyrastá v strom s veľkými konármi, v ktorom hniezdia vtáky. Veľký strom viery a lásky, spoločenstva s Bohom, služby iným. Zhmotňuje Božiu lásku a Božie kráľovstvo vo svete. Znakom Božieho autorstva tohto diela je, že takto vyrastený strom neostáva sám pre seba. Človek, ktorý dar Božej milosti prijíma, si ju nenecháva iba pre seba. Stáva sa darom a úžitkom pre iných. V jeho prítomnosti môžu iní nachádzať prijatie, bezpečie, odpočinok, teplo, pomoc, lásku.
Všetci máme svoje horčičné semienka v duši. Sú také, ktoré si uvedomujeme – naše schopnosti, talenty, skúsenosti, cnosti, náš čas. Ale i také, ktoré možno my sami, dokonca možno aj iní, považujú za niečo nepodarené, malé, zranené, boľavé, nepatrné,… Boh do všetkých týchto zrniečok vkladá takú veľkú životodarnú silu, že s pomocou Božej milosti, či budeme spať, či bdieť, môže v našej duši vyrásť krásny a silný strom. Strom Božieho kráľovstva. Môže vyrásť v našich rodinách, školách, pracoviskách, vzťahoch,…. cez nás a pôsobením v našich dušiach chce Boh vytvoriť niečo, čo sprostredkuje Jeho lásku aj iným už v tomto živote.
Ježiš je veľmi láskavý a chápavý, rešpektujúci naše vlastné limity. Píše sa: „V mnohých takýchto podobenstvách im hlásal slovo podľa toho, ako boli schopní počúvať.“ Prispôsobuje obsah, tempo a slová tomu, čo jeho poslucháči zvládnu. Aj nám sa dnes prihovára tak, ako sme my schopní počúvať. Každý individuálne. Text je ukončený vetou: „Ale svojim učeníkom v súkromí všetko vysvetlil.“ V krste sme sa aj my stali Pánovými učeníkmi. Toto môže byť pozvaním od Pána na dnešok pre nás. Pozvanie do súkromia ticha a modlitby, dialógu s Ním. Nájdime si čas a počúvajme, ako Kristus chce toto podobenstvo vysvetliť mne osobne v mojom živote. Aké semeno vkladá do môjho srdca, aby cez neho budoval svoje kráľovstvo vo svete? Nemusíme mať strach, že Mu nebudeme rozumieť. Máme ubezpečenie, že bude hovoriť tak, ako my budeme schopní počúvať.
Katka H.