Rodičia sv. Terézie z Lisieux sú príkladom pre manželské páry, ale majú veľa čo povedať aj slobodným. Louis a Zélia boli relatívne dlho slobodní, aspoň na vtedajšie pomery: Louis mal 35 rokov, keď sa vzali, zatiaľ čo Zélia mala 25. Manželstvo uzavreli 3 mesiace po tom, čo sa stretli po prvý krát.
Obdobie hľadania
Povolanie nie je vždy zrejmé a rozlišovanie môže byť dlhé a ťažké. To bol prípad Louisa aj Zélie. Obaja v mladosti zažili silné stretnutie s Pánom a túžili po rehoľnom živote. Louis mal 22 rokov, keď chcel vstúpiť do kláštora Grand-Saint-Bernard vo Francúzsku. Jeho žiadosť však bola zamietnutá, pretože nevedel po latinsky. Zélia Guérin, uvažovala o tom, že sa stane rehoľníčkou, ale nadriadený komunity v Hôtel-Dieu d’Alençon pochyboval o jej povolaní a odradil ju. Ich plán nebol Božím plánom. Čo vtedy prežívali? Ako sa vysporiadali s touto ťažkou ranou straty vysnívaného povolania?
Dva spôsoby prístupu k slobodnému životu
Louisa manželstvo nelákalo. Po neprijatí do rehole našiel skutočné naplnenie v práci, modlitbe, charitatívnych a sociálnych aktivitách. „Nezdá sa, že by trpel tým, že je slobodný, bol veľmi zaneprázdnený, šťastný a spokojný. Usadil sa v Alencone, kde si otvoril hodinárstvo. Ako slobodný muž sa venoval svojej práci a po celý život ho neopustila túžba po „tichom a pokojnom živote v ústraní“, hovorí o ňom otec Thierry Hénault-Morel. Do každej činnosti pozýval Boha. V každom človeku hľadal Pána. Veľmi často chodil na púte a vydržal dlho v tichu adorovať pred Pánom. Tento spôsob života si zachoval aj v manželstve. Zélia neskôr o ňom povedala: „Môj muž je svätec, želala by som takého všetkým ženám“
Na druhej strane Zélia vrúcne túžila po manželstve a veľa sa modlila za svojho budúceho manžela. Keď stretla Louisa na moste Sarthe v Alençone, bola to pre ňu odpoveď na jej modlitby. Začula vo svojom vnútri hlas: „Toto je ten, ktorého som pre teba pripravil!“ Bola to Panna Mária a nebolo to prvýkrát, čo jasne hovorila so Zéliou.
Kto presvedčil Louisa, že jeho povolaním je manželstvo? Bola to jeho matka, ktorá synovi povedala, že Zélie by bola ideálnou manželkou.
Prví svätí manželia
Luis a Zélia sú prvými manželmi, ktorí boli vyhlásení za svätých. Ich spoločná púť nebola jednoduchá. Mali rozdielne povahy, záujmy, ale jedno ich spájalo. Túžba kráčať s Bohom, vernosť, vzájomná úcta a láska. Hľadali spôsob, ako sa zladiť v manželstve i rodičovstve. Louis zanechal svoje podnikanie v hodinárstve, aby mohol naplno pomáhať Zélii, ktorá vyrábala renomovanú alenconskú čipku.
Narodilo sa im 9 detí, štyri deti zomreli v mladom veku. Aj obyčajné listy si písali s mimoriadnou náklonnosťou: „Objímam ťa z celého srdca. Som taká šťastná, že dnes prídem späť domov. Tak veľmi sa teším, že sa ťažko dokážem sústrediť na prácu. Tvoja manželka, ktorá Ťa miluje viac ako svoj vlastný život! “ – Zélia
Boh naplnil ich kalich až po okraj. Nielen v láske, deťoch, ale aj utrpení. Čo nebolo dopriate Luisovi a Zélii – rehoľné povolanie, doprial ich deťom. Všetkých päť dievčat sa stalo rehoľníčkami, poslednou bola sv. Terézie z Lisieux. Tá o svojich rodičoch povedala: „Boh mi dal otca a matku viac hodných neba ako zeme“.
Manželia Martinovci prežili spolu 19 rokov, Zélia zomiera vo veku 45 rokov na rakovinu a Luis sa po jej smrti s dievčatami presťahoval do Lisieux, kde žila rodina Zélie. Po vstupe poslednej dcéry – Terézie od Dieťaťa Ježiša a Svätej Tváre do Karmelu (1888) u neho prepukla arterioskleróza choroba, kvôli ktorej bol hospitalizovaný. Dožil ochrnutý, v kruhu svojej rodiny. Pre nebo sa narodil v roku 1894, vo veku 71 rokov.
Aké životné lekcie nás Luis a Zélia môžu naučiť?
Spôsob, akým obaja žili svoj slobodný život, môže byť inšpiráciou aj pre nás.
– Ich príbeh nás vyzýva, aby sme skúmali naše povolanie a počúvali Boží hlas v nás.
– Netrápiť sa tým, že sme single. Naplniť naše životy prácou, modlitbou, sociálnou a charitatívnou činnosťou.
– Skúmať naše túžby a modliť sa za svojho budúceho životného partnera.
– Dôverovať blízkym a priateľom, ktorí nám predstavujú potencionálnych partnerov.
– Ak si budete istí, so sviatostným manželstvom nemusíte dlho čakať.
Nezanedbávajme súčasný okamih pod zámienkou, že budúcnosť je neistá,“ hovorievala sv. Terezka lebo:
„Môj život je iba okamih, prchavá hodina.“
Zdroj: https://www.katrande.org/