Spoločenstvo Angelus – spájame mladých a zasvätených v modlitbe za povolanie

Modlitbové spoločenstvo Angelus už nie je na Slovensku celkom neznáme. Vzniklo v roku 2007 z iniciatívy piatich vysokoškolákov a tento rok oslavuje už 10. výročie pôsobenia. V súčasnosti je doň zapojených takmer 1200 mladých ľudí, ktorí sa rozhodli verne a vytrvalo modliť za svoju životnú cestu, či už je to manželstvo alebo zasvätený život. Najväčšou oporou sú im ich modlitboví patróni, zväčša z radov zasvätených. Aké miesto má Angelus v pastorácii povolaní a v čom spočíva jeho prínos?   

Hlavnou víziou tohto spoločenstva je šíriť medzi mladými kultúru povolania – povzbudzovať ich, aby vo svojom živote rozpoznali pozvanie k svätosti a svoje konkrétne rozhodnutia robili ako odpoveď na toto základné povolanie. Pri vypĺňaní online prihlášky do spoločenstva na stránke angelus.sk narazia aj na otázku: „Prečo si sa rozhodol prihlásiť do Angelusu?“ Ich odpovede odzrkadľujú rôzne otázniky, ktoré si nesú – hľadanie zmyslu života, potreba nebyť sám v tomto hľadaní, túžba po nájdení toho správneho manželského partnera, s ktorým by si mohli založiť kresťanskú rodinu, no vo viacerých sa ozýva aj hlbšie volanie k duchovnej ceste či túžba prísť na to, čo od nich vlastne Boh chce. Mnohým trvá naozaj viac rokov, kým sa z tejto neistoty hľadania a nenachádzania vykryštalizuje konkrétna, reálna cesta. Počas tohto obdobia sa ich usilujeme sprevádzať a povzbudzovať osobným mailovým kontaktom i pravidelnými newslettrami. V posledných rokov sa čoraz viac stretávame so slobodnými ľuďmi po tridsiatke, ktorí túto otázku prežívajú ako skutočnú drámu, často veľmi bolestnú. Pozývame ich najmä k vytrvalej modlitbe, trpezlivosti a dôvere v Boha, pretože títo „nedobrovoľní singláči“ bytostne zakúšajú svoju vlastnú nenaplnenosť a často aj zranenosť. V dnešnom nestabilnom, postmodernom svete sa pripomínanie povolania k svätosti ľahko môže javiť ako nedosiahnuteľný ideál minulosti, ale som presvedčená, že sila tohto veľkého spoločenstva, takmer až hnutia modlitby dokáže zapaľovať a udržiavať  v nich plameň nadšenia za autentické evanjeliové hodnoty.

Myslím si, že neoceniteľným darom pre mladých spojených v Angeluse je prítomnosť 690 patrónov, ktorí už realizujú cestu svojho povolania – sú to hlavne rehoľné sestry, ale aj pátri, diecézni kňazi a manželské dvojice. Každý z nich denne modlitbou sprevádza svojho konkrétneho zverenca, až kým sa ten v živote nenájde. Fascinuje ma láska, vernosť a obetavá modlitba týchto stoviek zasvätených, hoci nezriedka nemajú o svojom zverencovi takmer žiadne správy. Pravidelne nám však prichádzajú od mladých svedectvá plné vďačnosti za modlitby a niekedy aj osobnú podporu, ktorú počas tých rokov zažívali. No aj od samotných patrónov dostávame vyjadrenia radosti a nadšenia pre túto službu. Pre mnohých sa patronát stáva konkrétnou formou duchovného materstva či otcovstva.

V posledných rokoch sa snažíme mladým ponúkať aj stretnutia zamerané na rozlišovanie povolania – veľkú púť hľadajúcich, jednodňové regionálne stretnutia či duchovné cvičenia. Pri nich prežívame vďačnosť za osobnú prítomnosť viacerých zasvätených, ktorí na nich slúžia službou ucha, svedectvom či jednoduchou blízkosťou. Ceníme si tiež, že od začiatku môžeme pôsobiť pod ochrannými krídlami o. biskupa Mons. Tomáša Galisa a Subkomisie pre pastoráciu povolaní pri KBS.       

Angelus sprevádzam od jeho počiatkov, čiže už celých 10 rokov. Stále viac sa presviedčam o potrebe šíriť pozvanie k vzájomnej modlitbe za dar objavenia a realizácie svojej životnej cesty. Dnešná generácia tiež viac než čokoľvek iné potrebuje stretnúť na svojej ceste autentických svedkov Krista a zakúsiť ich úprimný, konkrétny záujem a srdečnú ľudskosť. Nielen samotní mladí, ale aj my ako tím Angelusu potrebujeme vás, zasvätených, ktorí by boli ochotní sprevádzať nás aj do ďalších rokov. Toto vzájomné spojenie mladých „hľadajúcich“ a „nájdených“ v modlitbe a láske totiž považujem za najväčší Boží dar, ktorý nám dáva.

Z nasledujúcich riadkov možno vnímať, ako tento dar vnímajú naši súčasní i bývalí zverenci:

„Na mojej ceste za hľadaním povolania je veľa pekného, ale aj mnoho kríz. A vtedy má pre mňa nesmierne veľkú cenu istota, vedomie toho, že niekto niekde ďaleko odrieka modlitby za mňa. Niekto, kto celý svoj život zasvätil Bohu v modlitbe, prosí za mňa a moju cestu. Vďaka, Bože, za dar zasvätených pre môj život.“ (Mária)

„Na mojej ceste povolania sa mi vôbec nedarí. Cítim sa ako v hustej sieti, z ktorej sa nedá vymotať, a to je najhoršie. Snažím sa denne modliť Anjel Pána s úmyslom za spoločenstvo Angelus a za tých, čo prežívajú to, čo ja.“ (Katarína)

„Teraz som v Poľsku ako rehoľník po prvých sľuboch. Verím, že mi modlitba tohto spoločenstva veľmi pomohla dostať sa do Poľska, prekonať všetky problémy s odjazdom a aj všetky problémy, ktoré sa vyskytovali počas formácie a ešte sa budú aj objavovať.“ (Peter)

„Chcem sa podeliť s radosťou, a hlavne prejaviť veľkú vďaku za modlitbové zázemie spoločenstva Angelus, keďže sa moje putovanie v oblasti hľadania povolania zavŕšilo tento rok v auguste, na sviatok Čenstochovskej Panny Márie, kedy sme si s mojím už manželom Peťom vyslúžili sviatosť manželstva. Pri tomto kroku nás modlitbami veľmi intenzívne sprevádzala najmä sr. Klára, môj patrón. Preto cítime veľkú vďaku tejto Bohu zasvätenej duši a veríme, že napriek ukončeniu tejto jej "misie" nás naďalej zahrnie do svojich modlitieb aj ako manželov. (Monika)

„O spoločenstve Angelus som sa dozvedela približne v čase jeho vzniku tu na Slovensku a neváhala som sa hneď aj prihlásiť. Mala som vtedy 16 rokov a nemala som ani najmenšiu predstavu, akým smerom pôjdu moje životné cesty. Veľmi sa mi páčila myšlienka, že môžem tvoriť spoločenstvo modlitby s ostatnými mladými ľuďmi, ktorí, tak ako ja, hľadajú Božiu vôľu pre ich život. A že si môžeme takto navzájom pomáhať, pričom sa ešte za mňa budú modliť aj dvaja patróni  (pozemský a nebeský), ktorí to už „zvládli“. Určite to bolo aj vďaka tejto modlitbe, že som sa o 3 roky neskôr rozhodla nasledovať Božie volanie, ktoré som cítila v srdci a zasvätiť sa Mu ako apoštolská sestra v Rodine Panny Márie.“ (sr. Passitea)

Zuzana Škrinárová

  

Tímáci angelusáci“ pomáhajú mladým nájsť ich životné povolanie. Akým spôsobom sa táto pomoc realizuje?

Hľadajúcim ponúkame tri typy aktivít. Sú to každoročné duchovné cvičenia, jednodňové regionálne stretnutia a koncom leta veľká Púť hľadajúcich. Vyberáme si hostí, ktorí majú potenciál osloviť svojím svedectvom a pohľadmi. Kladieme dôraz na to, aby počas týchto stretnutí mali mladí možnosť osobných duchovných rozhovorov so sprevádzajúcimi. Keďže sme tu pre mladých uvažujúcich o rôznych životných stavoch, bývajú medzi nimi rehoľné sestry a pátri aj manželia.

Pomáhate rozpoznať povolanie. Ako by sa dalo definovať, čo je mojím povolaním?

Odovzdávať život – to je tvoje povolanie. To je zmyslom tvojho života a to ťa naplní, urobí šťastným. Človek nenájde seba samého, iba ak v úprimnom sebadarovaní, hovorieval svätý pápež Ján Pavol II. Takže ak je z rozličných dôvodov možné, že nevstúpiš do manželstva, aj tak si povolaný odovzdávať život. Ak uvažuješ o zasvätenom živote, a teda o celibáte pre Božie kráľovstvo, tiež si povolaný odovzdávať život. Ak túžiš po manželstve, rodine a vidíš to ako reálne, je to preto, aby si odovzdával život. Aj neplodní manželia môžu odovzdávať život.

Nejdeme prijímať záväzné rozhodnutia preto, aby nám bolo dobre, aby sme nepociťovali samotu, aby sa o nás niekto postaral; sú to časté motivácie, ale sú nezrelé. Naša generácia slobodných dospelých potrebuje dozrieť do túžby stávať sa duchovnými otcami a matkami.

S čím najviac bojujú hľadajúci mladí ľudia? Dotýka sa vás to?

Problémy, s ktorými naši členovia bojujú, poznáme na vlastnej koži, keďže aj náš tím koordinátorov je zložený z mladých hľadajúcich. Sme s nimi na jednej lodi. Máme od dvadsaťdva do štyridsať rokov a sami hľadáme svoje miesto v živote. Niektorých to ťahá skôr do manželstva, niektorých do zasväteného života, niektorí rozlišujú cestu slobodného laika.

Občas nám tiež príde mail s prosbou o pomoc, radu či modlitbu od niekoho, kto práve prežíva veľmi ťažké obdobie vo veci svojho hľadania. Vtedy sa aj my modlíme a rozlišujeme, čo tomu človeku odpísať, ako ho povzbudiť či nasmerovať na miesta, kde sa môže posunúť ďalej.

Máte aj účastníkov vo veku okolo tridsať rokov? Vtedy sa už človek prestáva považovať za „mládež“ a prichádza kríza...

V posledných rokoch prichádza veľa účastníkov, ktorí majú pred tridsiatkou alebo aj po tridsiatke, čiže už majú všeličo prežité. Zaoberáme sa do veľkej miery témou: Ako byť šťastný, hoci... Tu si môže každý doplniť, čo chce: ... hoci už mám po tridsiatke a stále nič... stále nemám manžela, manželku; stále som nenašiel odpoveď, či ísť cestou zasväteného života, alebo nie, či to, čo žijem, mám žiť ako slobodný, alebo nie; keď stále neviem, aká je Božia vôľa pre mňa...

V ich životoch je často prítomný jeden dôležitý zápas: mnohí z nich už prežili hlboké sklamanie vo vzťahu, v láske alebo aj v zasvätenom povolaní, skrátka, už sa im dakedy zrútil svet a oni netušia, či sa ešte niekedy poskladá, či je ešte pre nich svetlá budúcnosť. Nosia v sebe ťažké otázky: Toľko som sa modlil, aby ma Boh viedol správnou cestou; prečo ma teda neviedol? Prečo dopustil, aby ten vzťah skrachoval? Kde mám nabrať istotu, že nabudúce to už vyjde, že vôbec bude nejaké nabudúce?

A potom môže prísť ešte jedno pokušenie: začať žiť život ako čakanie na budúcnosť. Tak sa upnú na tú budúcu túžbu, až na nič iné nemyslia a prítomný život pokladajú za menej hodnotný v porovnaní s tou vysnenou budúcnosťou.

Je všeobecne známe, že keďže pretrváva „kríza rodiny“, ako to hovoril už svätý Ján Pavol II., nastala kríza povolaní vo všeobecnosti, či už duchovných povolaní, alebo povolaní do manželstva. Ako vnímajú mladí ľudia hľadajúci svoje povolanie manželstvo? Boja sa?

Nemôžeme vytvoriť nejaké všeobecné tvrdenie, že mladi sa neberú, lebo sa boja. Keď je človek v prostredí, kde je veľa rozvedených párov alebo nefungujúcich rodín, či už medzi rovesníkmi, v rodine, v škole, určite bude bojovať aj s touto obavou. Skôr vnímame medzi mladými dva trendy. Najprv, že „nemajú potrebu“ vstupovať do manželstva (aj medzi neveriacimi, do civilného zväzku), stačí im žiť v partnerstve. Je to pre nich pohodlnejšie. Nechcú brať na seba záväzok. Známa fráza: „Načo je nám papier?“

A potom je tu druhý silnejúci trend, že mladým sa nedarí „popárovať“, hoci by chceli. Či už dobrovoľne, alebo nedobrovoľne, žijú si svoje životy vo väčšej anonymite, na sociálnych sieťach, samostatnejšie a nezávislejšie ako v minulosti, celé dni trávia v práci... Hlboké vzťahy sa im budujú oveľa ťažšie.

V spoločnosti je čoraz viac takzvaných „voľných zväzkov“. Prečo? V čom môže spočívať koreň problému?

Ako som už povedala skôr, mladí ľudia „nepotrebujú manželstvo“. Dáva im to nejaký pocit otvorených zadných dvierok, ak niečo nie je vo vzťahu v pohode. Na druhej strane, keď im to klape, tak si povedia, že manželstvo nepotrebujú, keď žijú „pekne“. Je to iba papier.

Ja by som z osobnej skúsenosti povedala, že skôr u žien, aj neveriacich, je tá túžba po manželstve, hoci nesviatostnom, niekde hlboko ukrytá. Hoci si ju najprv neuvedomujú, po čase aj vo fungujúcom vzťahu, najmä u ženy, sa táto túžba často objaví. Žena túži po pocite istoty, bezpečia.

Aké sú vízie spoločenstva Angelus?

Keď uvažujeme o vízii v budúcnosti, má to niekoľko rozmerov. Angelus na Slovensku prežil desať rokov a už vtedy na počiatku sa sformovala hlavná vízia, ktorú chceme preniesť aj do ďalších rokov.

  • Sprevádzanie mladých na ceste hľadania

Naším prvoradým úsilím teda je naďalej sprevádzať mladých, keď si kladú náročné otázky: Ako hľadať Božie volanie vo svojom živote? Aká je moja osobná cesta k svätosti? Je to cesta kresťanského manželstva a rodičovstva? Rehoľného života? V prípade mladých mužov kňazstva? K čomu ma to najviac ťahá? Ktorá cesta je vzhľadom na moje túžby, životné okolnosti a možnosti tá „moja“, na ktorej budem môcť byť najviac sám sebou?

Naše spoločenstvo je hlavne o modlitbe. Na Angeluse je výnimočné to, že sa chceme spolu vzájomne modliť. Máme také „mušketierske“ heslo: „Jeden za všetkých, všetci za jedného.“

  • Sprevádzanie „singláčov“

V priebehu rokov sa však kryštalizuje jedna veľká potreba, ktorá nebola na začiatku, pred tými desiatimi rokmi, taká vypuklá, a tou je sprevádzať mladých „singláčov“ vo veku tridsať až tridsaťosem rokov. Myslím, že keď sa pozriem na prihlášky, ktoré boli pri vzniku Angelusu pred tými desiatimi rokmi a teraz, tak rozhodne badať vekový posun u hlásiacich sa hľadajúcich. Kým pred desiatimi rokmi sa hlásili skôr dvadsiatnici, teraz je to posun k tridsiatnikom.

V čom sú príčiny, že hranica sa posunula z dvadsiatky na tridsiatku? Komfort, strach, odchod z bezpečia?

Zvyšok sa dočítate v zamknutej časti po oprave webu na stránke:

https://www.slovoplus.sk/clanok/2017-11-06-desiate-vyrocie-spolocenstva-angelus

 

ÚVOD

Vstupujeme do modlitby krížovej cesty, ktorou sa chceme priblížiť k trpiacemu Kristovi. Nie preto, že by on potreboval našu prítomnosť, ale preto, že my potrebujeme stretnúť na našej ceste človeka, ktorý chápe naše trápenie. Týmto chápajúcim človekom je práve Kristus, ktorý si prešiel utrpením skôr než my. Od neho sa chceme učiť, ako prijímať a niesť náš kríž. Aj cesta hľadania svojho životného povolania môže byť pre nás krížom, a niekedy skutočne ťažkým a dlhotrvajúcim.
Pane, ty nás poznáš a vieš, čím si práve prechádzame; vieš, aké ťažké je pre nás vykročiť na cestu povolania. No vieme, že nám rozumieš a chceš kráčať spolu s nami. Pomôž nám otvoriť si svoje srdcia, aby sme dokázali prijať a pochopiť tvoje pôsobenie v našich životoch a na našich krížových cestách.

 

Pokračovanie...

 

 Spoločenstvo Angelus, združujúce mladých katolíkov, ktorí sa modlia za  rozlíšenie svojho povolania v Cirkvi, zaregistrovalo 12. decembra 2016 nového člena s poradovým číslom 1000. Počas deviatich rokov od založenia modlitbovej siete sa pre manželský alebo zasvätený život rozhodlo už aspoň 200 členov. Sú medzi nimi manželia, rehoľníci i kňazi.

Pokračovanie...

Modlitba Angelus Domini spája tínedžerov so svätými

Zaujíma ťa, ako to všetko vzniklo, kto za tým všetkým stojí... ? Prečítaj si rozhovor so spoluzakladateľkou Angelus - Zuzanou Škrinárovou.

Kedy sa začala písať história modlitbového spoločenstva Angelus?
Práve v týchto dňoch sme oslávili 8. výročie jeho vzniku. Angelus začal vznikať zo skromnej iniciatívy niekoľkých nadšencov v priebehu roka 2007. Prvých členov Angelusu máme od januára 2008. Na začiatku stála pätica mladých vysokoškolákov – Janko Fabičovic, Peťo Valachovič, Tomáš Zemjánek, Dorka Luteránová a ja – horlivých a zapálených pre apoštolát.

Prečo práve názov Angelus?
Slovami Angelus Domini sa v latinčine začína starobylá modlitba Anjel Pána. Vyjadruje najkrajšiu odpoveď človeka na Božie povolanie. Panna Mária dáva svoje úplné áno a jedinečným spôsobom realizuje obidve povolania: k zasvätenému panenstvu i manželstvu. Mária je naším vzorom, ako v modlitbe hľadať svo­ju životnú cestu. 

Pokračovanie...

24. septembra 2015: Pápež František sa týmito slovami prihovára kňazom a zasväteným osobám v Katedrále sv. Patrika v New Yorku pri spoločnom slávení vešpier. Prizvukuje dva základné aspekty, ktoré vplývajú na veľkosť a hĺbku zasväteného života - vďačnosť a pracovitosť. Sú to však vlastnosti, ktoré by nemali chýbať ani žiadnemu kresťanovi, ktorý sa snaží nasledovať Krista celým svojím srdcom.

Pokračovanie...

Láska. Dnes sa toto slovo tak zidealizovalo, až dosiahlo akýsi nedosiahnuteľný charakter. Vždy hľadáme čosi viac a viac... Zaľúbiť sa je krásne a Boh tento cit vložil do ľudských sŕdc, lebo chcel, aby sme takto mali "závdavok" jeho lásky. Ale... zaľúbenie nebude trvať večne. Je potrebné začať milovať - milovať skutkami, nie len citmi. Ak raz poznám, že nejaká osoba je pre mňa tá pravá, je potrebné sa rozhodnúť milovať ju navždy. Rozhodnutie musí byť pevné, aby prebilo tie ťažké úskalia, keď city zaľúbenosti pominú... 

Pokračovanie...

V minulosti častým motívom pre hľadanie Božej vôle bol strach pred trestom. Našťastie dnes sa náš pohľad zmenil: hľadáme Božiu vôľu, pretože veríme, že Boh chce pre nás to najlepšie; chce naše šťastie a naplnenie.
Chce Boh pre mňa to isté čo chcem ja? Ako spoznať jeho vôľu? Môžem prosiť od Boha priame znamenie, aby mi ukázal jeho vôľu?… Pôjdeme na to postupne...

Pokračovanie...

Naozaj, mnohí najstarší členovia Angelusu - mladí aj rehoľníci - sú z čias, kedy sme takmer všetci "fičali" na koncovkách centrum.sk, post.sk, atlas.sk, pobox.sk, seznam.sz, azet.sk a pod. Väčšina z nás ich však postupne prestala používať. A nám v databáze i pokusoch o komunikáciu s vami to však teraz robí veľkú šarapatu...

Polož si prosím aspoň jednu nasledujúcich otázok :)

Pokračovanie...

"Rozhovor vo dvojici" - praktický návod na komunikáciu v manželstve, svedectvá.

Evanjelium : Ján 17, 20 - 26

To, čo sme práve teraz počuli, je modlitba nášho Pána, keď bol posledný krát spolu so svojimi priateľmi, s apoštolmi. Miloval celým srdcom. Preto sa aj z celého srdca za nich modlil, prosil. Ak ste dobre počúvali, všimli ste si, že Ježiš sa nemodlil iba za apoštolov.

Pokračovanie...

Drahí bratia a sestry!

Štvrtá veľkonočná nedeľa nám predkladá obraz Dobrého pastiera, ktorý pozná svoje ovce, volá ich, živí a vedie. Už viac ako päťdesiat rokov prežívame v túto nedeľu Svetový deň modlitieb za povolania. 

Pokračovanie...

Ako som sa stal saleziánom

Na začiatku môjho povolania, mal som asi 16 rokov, bol impulz zvnútra viac sa modliť. A tak som sa modlil dlhšie ráno aj večer, tak ako som vedel, nič špeciálne. Začal som častejšie pristupovať k sviatostiam a denne chodievať na sv. omšu. V jedno ráno sa mi veľmi nechcelo, ale premohol som sa, a práve vtedy som si kúpil knihu don Bosca a potom som ju asi za 2 týždne prečítal. A tak sa začala moja dlhá cesta hľadania, skúmania. Vstúpil do ašpirantky, čo je obdobie rozlišovania povolania, počas víkendových stretnutí jedenkrát za mesiac. Nepokračoval som však ďalej, ale vyštudoval som FMFI UK, pracoval som ako doktorand, učiteľ, obchodný manažér. Chcel som stále dosahovať svoje ciele v oblasti štúdia, práce, zahraničných ciest, zárobku. Bola to tiež túžba po vážnom vzťahu s dievčaťom, po ktorom som túžil.

Vnímala som, že založiť si rodinu znamená obetovať sa

 

Keď som sa prihlásila do Angelusu, pracovala som v Anglicku a po mojom prihlásení som v Anglicku bola ešte tri roky. Anjel Pána som sa modlievala spolu so svojimi slobodnými kamarátkami, s ktorými som bývala. Snažila som sa nájsť si známosť pomocou kresťanskej zoznamky, a tak viackrát, keď som pricestovala na Slovensko, stretla som sa s nejakým chlapcom. Vždy som však hneď cítila, že to nie je ono.

Nespokojnosť a netrpezlivosť vystriedal pokoj a radosť

Takto v roku 2010 som rozmýšľala, čo so svojím životom.  
Vždy som túžila svojím životom ukázať, že Boh je a že je láska. Zdalo sa mi, že by som teda mala byť rehoľníčkou a oslovovalo ma to. Zároveň som túžila po rodine, napriek tomu, že som si vôbec nebola istá, či by som bola dobrou manželkou, matkou, či dokážem vytvárať rodinu, po akej túžim. Doma som videla, akým trápením vie byť manželstvo.

Vždy keď čítam túto vetu, zatočí sa mi hlava

O spoločenstve Angelus som sa dozvedela približne v čase jeho vzniku tu na Slovensku a neváhala som sa hneď aj prihlásiť. Mala som vtedy 16 rokov a nemala som ani najmenšiu predstavu, akým smerom pôjdu moje životné cesty. Veľmi sa mi páčila myšlienka, že môžem tvoriť spoločenstvo modlitby s ostatnými mladými ľuďmi, ktorí, tak ako ja, hľadajú Božiu vôľu pre ich život. A že si môžeme takto navzájom pomáhať, pričom sa ešte za mňa budú modliť aj dvaja patróni  (pozemský a nebeský), ktorí to už „zvládli“. Určite to bolo aj vďaka tejto modlitbe, že som sa o 3 roky neskôr rozhodla nasledovať Božie volanie, ktoré som cítila v srdci...

Hľadanie krásy bielych sestier

Všetko sa začalo počas môjho štúdia na vysokej škole v Bratislave pri bráne kňazského seminára...

Tam som prvýkrát mala možnosť naživo tieto sestry vidieť. A od tejto chvíle moje hľadanie je aj tajomstvom, aj Božím "úsmevom“ pre mňa. „Biele“ sestry boli pri „bielom“ aute, čo ešte zvýšilo môj záujem o ne. Prečítala som si z kníh, kto sú a zapáčil sa mi ich jednoduchý skrytý život. Ale mne sa páčili aj iné sestry... a nevedela som si vybrať, do ktorej rehole ma Pán volá. A tak som jednoducho povedala Ježišovi, že si  mená štyroch reholí napíšem na papier.

ďalšie svedectvá