Modlitba Angelus Domini spája tínedžerov so svätými

Zaujíma ťa, ako to všetko vzniklo, kto za tým všetkým stojí... ? Prečítaj si rozhovor so spoluzakladateľkou Angelus - Zuzanou Škrinárovou.

Kedy sa začala písať história modlitbového spoločenstva Angelus?
Práve v týchto dňoch sme oslávili 8. výročie jeho vzniku. Angelus začal vznikať zo skromnej iniciatívy niekoľkých nadšencov v priebehu roka 2007. Prvých členov Angelusu máme od januára 2008. Na začiatku stála pätica mladých vysokoškolákov – Janko Fabičovic, Peťo Valachovič, Tomáš Zemjánek, Dorka Luteránová a ja – horlivých a zapálených pre apoštolát.

Prečo práve názov Angelus?
Slovami Angelus Domini sa v latinčine začína starobylá modlitba Anjel Pána. Vyjadruje najkrajšiu odpoveď človeka na Božie povolanie. Panna Mária dáva svoje úplné áno a jedinečným spôsobom realizuje obidve povolania: k zasvätenému panenstvu i manželstvu. Mária je naším vzorom, ako v modlitbe hľadať svo­ju životnú cestu. 

 

Čo bolo podnetom na vznik tohto spoločenstva?
Samotnú myšlienku sme nevy­tvorili my, ale sme sa inšpirovali rakúskou a nemeckou iniciatívou AngelusAktion. Moja dobrá kamarátka Dorka pôsobila v Rakúsku a prihlásila sa do rakúskeho Angelusu. Ja som zasa pri náhodnom „surfovaní“ po internete objavila nemecký Angelus, oslovilo ma to a tiež som sa prihlásila. Bola som veľmi nadšená a plná bázne, keď mi prišiel poštou list s kontaktom na rehoľnú sestru Ingrid, ktorá sa za mňa bude modliť, a životopis sv. Maximiliána Kolbeho, ktorý bude môj nebeský pat­rón. Neopúšťala ma myšlienka, že by bolo dobré rozbehnúť niečo po­dobné aj na Slovensku.

Mladí ľudia sa väčšinou s nadšením rozbehnú realizovať svoje veľké sny a diela pre lepší svet. Ako to bolo v prípade Angelusu?
Hlavný impulz založiť spoločenstvo Angelus prišiel v čajovni pri debate s Jankom Fabičovicom. Začali sme snívať, ako to celé rozbehneme, hoci len my dvaja. Na radu pátra piaristu Gendiara, aby sme sa s projektom neunáhlili, sme sa rozhodli počkať. Najskôr sme sa mali modliť, až kým vnútorne nepocítime, že je čas začať. Malo to byť v prvom rade Božie dielo a nie naše. Asi po polroku čakania a modlitieb sa k nám pridala Dorka, Tomáš a Peťo a zrazu sme boli „veľký“ tím nadšencov. Začal sa tvoriť prvý web, hľadanie členov a rehoľníkov, písanie životopisov svätých. Obrátili sme sa na pátra Jána Kušníra SVD a cez neho na celý tím pastorácie povolaní. V októbri 2008 nás už oficiálne podporil aj otec biskup Tomáš Galis.

Z vášho nadšenia teda vzišlo požehnané dielo. Ale ako má mladý človek spoznať, kam ho volá Pán? Rozhodnutie je predsa vždy na ňom a vieme, že niektorí majú z toho strach.
Naše spoločenstvo kladie mladým členom v prvom rade tieto tri základné otázky: Aká je tvoja cesta k svätosti? Kam ťa Pán povoláva: k manželstvu, zasvätenému životu alebo kňazstvu? Máš odvahu hľadať Božie volanie v tvojom živote? Dôraz na svätosť nie je len zbožná fráza. Našou hlavnou víziou je, aby mladá generácia vnímala svoj život ako jedinečné povolanie k svätosti a aby svoje život­né rozhodnutia robila zodpovedne a s týmto vedomím.

Keď sa už mladý človek rozhodne stať sa členom spoločenstva Angelus, k čomu ho to zaväzuje?
Mladý človek sa registráciou zaväzuje ku každodennej modlitbe Anjel Pána za všetkých členov spoločenstva. Tak sa zároveň všetci ostatní modlia za neho a za jeho životnú cestu. Nejde však o sľub, je to skôr predsavzatie. Ide o modlitbovú sieť v štýle mušketierskeho: Jeden za všetkých, všetci za jedného. Po prihlásení dostane dvoch modlitbových patrónov: jedného rehoľníka, kňaza alebo manželský pár a tiež mu pridelíme po modlitbe k Duchu Svätému vyžrebovaného nebeského svätého patróna. Ak chce, môže so svojím pozemským patrónom nadviazať aj e-mailový či osobný kontakt.

 Modlitbové spoločenstvo Angelus by sme teda mohli rozdeliť do troch skupín: organizátori, hľadajúci a pat­róni. Môžete nám v skratke predstaviť jednotlivé skupiny?
Organizátori – to sme my dobrovoľníci, ktorí koordinujeme celé spoločenstvo. Vedieme podrobnú evidenciu členov i patrónov, komunikujeme prostredníctvom e-mailu, pravidelne posielame informačné newsletters, aktualizujeme náš web, facebookovú stránku, podľa potreby máme spoločné stretnutia. My sami sme zároveň hľadajúci. Túto prácu robíme popri svojich pracovných, rodinných a iných povinnostiach.
Hľadajúci – to je mladý človek, ktorý je členom od svojho prihlásenia, až kým neprijme životný záväzok. 
Patróni – veľká väčšina patrónov je z radov zasvätených. Nedávno sme spočítali, že ich máme z 52 rôznych rehoľných spoločenstiev. Pred dvoma rokmi sme začali prijímať aj manželské páry. Mnohí modlitboví patróni sú takí horliví, že sprevádzajú aj dvoch či troch mladých naraz. To nám veľmi pomáha, pretože mladých neustále pribúda.    

Počas svojej existencie zorganizovalo spoločenstvo Angelus aj rôzne spoločenské akcie. O aké udalosti išlo? Čo bolo ich cieľom?
Začiatkom prázdnin minulého roku sme zorganizovali prvé otvorené stretnutie angelusákov. Pozvali sme všetkých členov na pešiu púť zo Žiliny do Zástrania. Uprostred krásnej prírody bol priestor na neformálne zoznámenia, modlitbu, svätú omšu, svedectvá i agapé. Zmyslom tohto podujatia bolo, aby ľudia, ktorí boli doteraz členmi prakticky virtuálnej modlitbovej siete, sa spoznali a tešili zo spoločenstva.
V minulosti sme zorganizovali dve duchovné obnovy pre našich členov, zamerané na rozlišovanie povolania. Bolo však náročné v tom pokračovať, lebo veľa rokov sme kapacitne ako organizátori fungovali na hranici prežitia. Ale pamätám si, ako sa na jednej obnove dvaja mladí zaľúbili a neskôr zosobášili.

Čo vás osobne teší a motivuje na tejto dobrovoľníckej práci?
Fascinuje ma, že je to niečo, čo sa začalo ako zapálenie zopár sviečok okolo seba a ono to už roky pokračuje. Tie sviečky sa ďalej od seba zapaľujú a v podstate ma to celkom presahuje. Keď sme začínali, nevedeli sme, či sa vôbec niekto prihlási. Dnes máme okolo 900 mladých a 600 patrónov. Tiež ma udivuje, že už takú dlhú dobu fungujeme prakticky bez finančných prostriedkov, hoci by sa zišli, lebo by sa dalo urobiť veľa dobrého.

Niekto by mohol povedať, že Angelus je bežné modlitbové spoločenstvo. V čom sa líši od iných modlitbových spoločenstiev?
Je to predovšetkým kontemplatívne dielo modlitby a obety – mnohých za mnohých. V podstate spájame rôzne spirituality, milovníkov ruženca i chvál. Ideme naprieč životnými stavmi a spájame mladých so zasvätenými, manželmi a ešte aj oslávenou Cirkvou v nebi. Spájame ľudí rôzneho veku a záujmov: mladých tínedžerov s rehoľnými sestrami. Som prekvapená, že to funguje, hoci nemáme žiaden oficiálny štatút zdru­ženia či hnutia.

Do spoločenstva vám určite prichádzajú aj listy, v ktorých mladí vyjadrujú poďakovanie, že našli svoju životnú cestu. Bol nejaký prípad, ktorý vás osobne oslovil, potešil?
Prichádza ich veľa a pokiaľ dostaneme súhlas, zverejníme ho na našom webe. Jeden z nich má pre mňa osobitnú príchuť radosti, lebo jeho autorku som mala možnosť spoznať osobne, keď sme sa ocitli spolu na izbe počas jedných duchovných cvičení. Sadli sme si a čoskoro sme zistili, že sme obe spojené aj Angelusom. Rozvinulo sa pekné priateľstvo a mohla som naozaj sledovať, ako veľmi zápasí o vzťah so svojím chlapcom, teraz už manželom. Modlila sa osem rokov za svojho budúceho manžela a naozaj, hoci to vyzeralo všelijako, napokon to vybojovali. Keď som ich naposledy neplánovane stretla, videla som nielen to, akí sú krásny, harmonický pár, ale aj ich dieťatko, čo dostali do daru od Pána. Táto priateľka svedčí o tom, ako jej pomohlo nielen vedomie spoločenstva modlitby, ale aj podpora patrónky. Takéto príbehy ma veľmi povzbudzujú.

Môžete nám prezradiť, aké aktivity plánuje tím Angelus do budúcna?
Na jar by sme chceli ponúknuť prvú zo série víkendových duchovných obnov pre členov. Chceme, aby boli pre rôzne vekové skupiny. Na svoje povolanie sa inak díva 20-ročný a inak 30-ročný. Chceli by sme pokračovať v jednodňových regionálnych stretnutiach. V Bratislave sme už boli, tak na rade bude asi stredné Slovensko.

Aký odkaz by ste chceli odovzdať pozemským patrónom spoločenstva Angelus?
Najmä veľké – Pán Boh zaplať! za ten neoceniteľný dar skrytej modlitby, obety a podpory. Ďakujeme aj za spätnú väzbu, e-mailovú i osobnú, ktorá nám dáva síl pokračovať v tejto službe. A predovšetkým za svedectvo zasväteného života.  Paradoxne, keď z rehoľníka žiari ľud­skosť a „normálnosť“, veľmi to priťahuje ľudí k Bohu.   

Čo by ste chceli odkázať mladým, ktorí hľadajú svoju životnú cestu?
Nerezignujte a dôverujte v Boží zámer. Sú to myšlienky pokoja, a nie súženia, Boh má pre nás budúcnosť a nádej. Niekedy bolestne zakúsime, že to s tou cestou povolania nejde tak priamočiaro, ako by sme očakávali. Nerozumieme, prečo Boh dopustí akoby neúspech či sklamanie. Dôležité je nikdy sa neprestať modliť a neprestať kráčať s Pánom, aj keby to hľadanie svojho miesta trvalo pridlho. A nielen čakať na povolanie, ale žiť ho už tu a teraz, ako slobodný pre Pána. Keď príde správny čas, otvoria sa dvere, po ktorých túžime.
Zakončila by som povzbudením svätého Jána Pavla II.: „Nebojte sa! Boh je väčší od vašich váhajúcich sŕdc!“

zdroj: Katolícke noviny 5/2016

autor: EMANUELA MAJDOVÁ CSSsS