ÚVOD

Vstupujeme do modlitby krížovej cesty, ktorou sa chceme priblížiť k trpiacemu Kristovi. Nie preto, že by on potreboval našu prítomnosť, ale preto, že my potrebujeme stretnúť na našej ceste človeka, ktorý chápe naše trápenie. Týmto chápajúcim človekom je práve Kristus, ktorý si prešiel utrpením skôr než my. Od neho sa chceme učiť, ako prijímať a niesť náš kríž. Aj cesta hľadania svojho životného povolania môže byť pre nás krížom, a niekedy skutočne ťažkým a dlhotrvajúcim.
Pane, ty nás poznáš a vieš, čím si práve prechádzame; vieš, aké ťažké je pre nás vykročiť na cestu povolania. No vieme, že nám rozumieš a chceš kráčať spolu s nami. Pomôž nám otvoriť si svoje srdcia, aby sme dokázali prijať a pochopiť tvoje pôsobenie v našich životoch a na našich krížových cestách.

 

 
 

Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

1. Odsúdenie -  Ježiš stojí pred Pilátom mlčky. A Pilát sa stále pýta a hľadá pravdu o Ježišovom pôvode. Je bezradný. Nevie, čo má urobiť – prepustiť Ježiša alebo ho odsúdiť? Ale Ježiš pred ním stojí bez slova, bez jasnej odpovede, ktorá by Piláta zbavila zodpovednosti. Necháva ho slobodne sa rozhodnúť, čomu dá svoje áno – smrti a či životu?

Môžeme sa pýtať: ktoré Pilátovo rozhodnutie bolo v skutočnosti správne? Nemal ho odsúdiť, pretože to bol Boží Syn? Ak jeho rozhodnutie uznáme za nesprávne, potom môžeme povedať, že Boh urobil aj z Pilátovho „chybného“ rozhodnutia veľké dielo, dielo vykúpenia. 

→ Aj my často počúvame Ježišovo mlčanie, keď stojíme bezradní pred otázkou: Čo odo mňa v živote chceš, Bože? Najradšej by sme boli, keby nám jasne povedal: „do manželstva s týmto/s touto“ alebo „choď k františkánom“. No Ježiš je ticho. Dáva nám slobodu rozhodnúť sa pre jedno alebo druhé. Pre Boha je každé naše rozhodnutie urobené v úprimnom hľadaní z lásky správne, preto sa neboj rozhodnúť sa!

- (chvíľa ticha) Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami. Aj nad dušami v očistci.

 

 
 

Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

2. Prijatie kríža - Vojaci pripravili pre Ježiša kríž. Mysleli si, že ním Ježiša ponížia, tešili sa, ako ho budú kopancami nútiť vziať ten kríž. Ale Ježiš ich prekvapil. Vzal si kríž dobrovoľne, objal ho, pobozkal a vydal sa s ním na cestu. Prijal kríž, lebo dôveroval Bohu a vedel, že Boh ho krížom neničí, ale oslavuje. Videl pravý význam kríža. Nehľadel len na daný bolestivý moment, ale pozeral za kríž, kde ho čakalo víťazstvo.

→ Každý z nás sme iný, a preto máme iné kríže. Niekto si nevie nájsť svojho partnera, iný sa bojí urobiť rozhodnutie a tak sa k niečomu zaviazať, ďalší sa nechce pustiť svojich predstáv, niekto stále pochybuje... Čo keby si sa na chvíľu zastavil a skúsil porozmýšľať nad významom svojho kríža? Prečo prežívaš túto ťažkosť? Možno ťa chce Boh naučiť pokore, zmeniť tvoj pohľad na svet, zmeniť správanie... Prijmi to. Je to tvoja cesta ku svätosti. Boh ťa krížom nechce zničiť, ale osláviť, posvätiť. Nakoniec, bojovať proti krížu nič nepomôže. Keby sa Ježiš vzpieral, iba by natiahol čas svojho putovania s ním. 

- (chvíľa ticha) Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami. Aj nad dušami v očistci.

 

 
 

Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

3. Prvý pád – Prijatie kríža ešte neznamená, že ťažkosti zmiznú. Prijatím kríža sme len dovolili Bohu, aby nás cezeň niečo naučil a posvätil. Ježiš padol hneď ako vzal kríž. Nastal hluk, vojaci kopali do Ježiša, súrili ho, lebo nemali veľa času. Ale Ježiš vedel, že žiaden pád nie je zdržiavaním. Pády nás učia, že je tu niekto väčší ako sme my sami. Nedokážeme všetko, ale Boh, ktorému sme dali svoje áno, dokáže všetko. Ak je cesta, na ktorú sme sa vydali, Božia, Boh nás nikdy neopustí.

→  Naším pádom môže byť opakovaný neúspech pri hľadaní si partnera, ďalšia situácia, ktorá v nás vyvolala strach  z rozhodnutia, narastajúce pochybnosti... V takej chvíli nás Pán volá znovu vstať, nechať minulosť minulosťou a ísť ďalej. On pozná našu ľudskú slabosť. Už vtedy cestou na Golgotu nás videl padnutých v prachu zeme, preto sa sklonil k nám, aby nám pomohol vstať. Ježiš svojím postavením sa zo zeme potvrdil svoje „áno“ Bohu. A čo ty?
Hľaď neustále na cieľ, nie na tŕnitú cestu, po ktorej kráčaš.

- (chvíľa ticha) Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami. Aj nad dušami v očistci.

 

 
 

Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

4. Ježišova Matka -  Ježiš zahliadol v dave svoju Matku. Ich pohľady sa stretli. Neprehovorili ani slovo, ale oči hovorili za všetko. Bolo v nich možno čítať bolesť, ale aj hlboké pochopenie jeden druhého. Mária Ježišovi nevyčítala, že jej spôsobuje bolesť. Obaja si boli navzájom tichou oporou, pretože chápali danú situáciu. Spájala ich túžba plniť Božiu vôľu. Ježišovo vedomie, že nie je sám, mu dávala silu kráčať ďalej.

→ Každý z nás sa možno v živote dostal do situácie, kedy si myslel, že ho nik nechápe. Takéto vedomie samoty v nesení kríža je niekedy väčšou ťažobou ako kríž sám. Ale to nie je pravda! Nie si sám. Určite existuje na zemi človek, ktorý ťa pochopí, keď mu vyrozprávaš svoje trápenie. No nečakaj takého, čo prežil presne to, čo ty, lebo nik s tvojím životným príbehom už na zemi nie je. Modli sa a hľadaj toho, kto ťa chce pochopiť. Vyjdi zo seba von.

- (chvíľa ticha) Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami. Aj nad dušami v očistci.

 

 
 

Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

5. Šimon -  Šimona prinútili, aby pomohol Ježišovi niesť kríž. Išiel práve z poľa, unavený po celodennej práci a tu ho zrazu prinútia niesť niekomu kríž. Nevedel, kto to je, čo veľké spáchal, keď ho križujú. Určite sa hneval, že mu musí pomáhať práve on. Ale Ježiš prijíma pomoc bez slova, pokorne, s láskou. Až časom Šimon pochopil, komu pomáha a jeho postoj k Ježišovi sa zmenil. 

→ Možno, že sa aj v tvojom živote nachádza človek, ktorý je nespokojný pre tvoj kríž. Nepáči sa mu, že si nevieš nikoho nájsť alebo sa hnevá, že chceš kráčať cestou zasväteného života. To nevadí. Nechaj ho. Neprispôsobuj sa jeho vôli, ale ukáž mu, kto si. Ukáž mu svoj postoj ku krížu, tvoju dôveru v Boha, trpezlivosť v hľadaní partnera či presvedčenie a radosť z duchovného povolania... Buď pre neho Božím obrazom.

- (chvíľa ticha) Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami. Aj nad dušami v očistci.

 

 
 

Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

6. Veronika -  Veronika sa musela iste dlho predierať davom, zakúšať od vojakov odstrkovanie a zákazy približovania sa. Ona predsa podnikla túto neľahkú cestu, aby pomohla Ježišovi. Na prvý pohľad to môže vyzerať ako maličkosť – Ježišovi, ktorý sa toľko trápi s ťažkým krížom podať obyčajnú šatku. Bola to však veľká vec, utrieť Ježišovi krv a pomôcť mu vidieť na cestu, ktorou kráča. 

→ Možno sa v tvojom živote už našiel človek, ktorý musel prekonať určitú bariéru (napr. strach z tvojej reakcie), aby ti pomohol v hľadaní. Snáď prišiel len s návrhom hľadať partnera cez internetovú zoznamku, chcel ti dohodnúť stretnutie so svojím známym alebo ťa povzbudil konečne požiadať o vstup do kláštora/seminára. Vieš sa aj ty odvďačiť za takéto maličkosti? Ježiš vrátil Veronike šatku s odtlačkom svojej tváre. Čo vraciaš ty takýmto ľuďom?

- (chvíľa ticha) Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami. Aj nad dušami v očistci.

 

 
 

Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

7. Druhý pád -  Napriek tomu, že Ježišovi pomáhalo toľko ľudí, znovu padá. Šimon stále pomáha Ježišovi s krížom, preto ho jeho pád tiež položil k zemi. Mohol Ježiš cítiť úzkosť z toho, že je neschopný vyniesť kríž hore? Mohol Ježiš vnímať výčitku od ľudí, ktorí mu pomáhali? Nie! On išiel, ako bolo o ňom napísané. Pády patria k ľudskej slabosti. On tieto slabosti prijímal a nezaoberal sa výčitkami druhých.

→ Niekedy môžeš mať pocit, že si druhým len na obtiaž. Toľko ti pomáhajú, snažia sa... a ty stále nič. Už sa možno aj hanbíš pred niektorými ľuďmi ukázať sa. No ak robíš všetko, čo môžeš, nemáš sa za čo hanbiť. Na ceste za povolaním nejde o to, ukázať sa ako rýchlo som dokázal rozlíšiť povolanie alebo aké úžasné dievča som našiel. Každý máme vlastnú cestu, tempo aj dĺžku nášho putovania za povolaním. Pádmi sa nenechaj znechutiť, ale skúmaj, čo ťa majú naučiť. 

Každý pád je príležitosťou obnoviť si svoju dôveru v Boha. Tvojou slabosťou a pádom ti Pán ukazuje svoju vernosť: chce byť s tebou stále, či padáš a či vstávaš. Buď sám so sebou trpezlivý. Nenechaj sa odradiť výčitkou druhých a vstaň!

- (chvíľa ticha) Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami. Aj nad dušami v očistci.

 

 
 

Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

8. Plačúce ženy -  Ženy kráčajú celý čas za Ježišom, prežívajú s ním všetku bolesť, súcitia, plačú. Strácajú niekoho, kto ich uzdravoval, zastával sa ich pred farizejmi, robil pre nich zázraky... Plakali, lebo nechápali význam tohto Ježišovho skutku. Táto nechápavosť Ježiša podnietila k tomu, aby svoju jedinú vetu, ktorú vyslovil počas kráčania Golgotou, adresoval práve týmto ženám: „Neplačte nado mnou, ale nad svojimi synmi.“ Takto Ježiš chce poukázať na pravý význam jeho obety.

→ Aj tebe sa niekedy stane, že plačeš nad svojou situáciou ako tieto ženy? Plačeš, že si nevieš nikoho nájsť alebo že nedokážeš rozlíšiť svoje povolanie. Plačeš, lebo nemáš niečo, čo by si rád mal. A možno chce Pán dnes prehovoriť práve k tebe a ukázať ti pravý význam toho, nad čím plačeš. Toto tvoje obdobie môže byť časom tvojho rastu vo viere, dôvere, časom osobnostného rastu, učenia sa, aby si raz – v manželstve či zasvätenom živote – vedel tieto poznatky zužitkovať alebo aby si ich sprostredkoval tým, ktorí budú neskôr prechádzať tým istým.

- (chvíľa ticha) Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami. Aj nad dušami v očistci.

 

 
 

Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

9. Tretí pád -  Ježiš je už takmer na vrchu, ale tesne pod ním znovu padol. Čo spôsobil jeho pád? Hlad, vysilenie, únava, prebdená noc, kopance od vojakov, ťažoba našich hriechov... Nevládze už ďalej, no vie, že tu koniec nemôže byť. Je poslaný pre väčšie veci. Hoci ho na Golgote čaká ešte väčšia bolesť, pomaly vstáva. Do tohto postavenia sa zo zeme dáva všetku silu, čo má.  Tak, ako dal svoje áno v Getsemanskej záhrade, tak ho dáva aj teraz. 

→ Nezakotvenie v niektorom povolaní sa s tebou môže tiahnuť už roky. Môžeš mať pocit, že už by to mohol byť koniec. Znovu padáš, ďalší rozchod s priateľkou, znovu sa pokrivila dôvera v Boha, ešte väčšie pochybnosti o tvojom životnom smerovaní. Čo spôsobuje tvoj pád? Zranenia z minulosti? Zatrpknutosť? Strach, že nie si schopný alebo hodný nejakého povolania? Každý si so sebou nesieme nejaké zranenia, ale nemôžeme v nich pochovať celý svoj život. Zanechaj ich tu, na zemi, a vstaň. Ježiš vstal, ideš s ním?

- (chvíľa ticha) Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami. Aj nad dušami v očistci.

 

 
 

Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

10. Nahota – Vojaci zatúžili za Ježišovou tunikou, ktorú mal oblečenú. Veď načo mu bude, keď zomrie? Čo na tom, že zneuctia jeho dôstojnosť, čo na tom, že mu vezmú to, čo pre neho utkala jeho Matka? Stojí pred nimi nahý, pozbavený ľudskej dôstojnosti. 

→ Mal si niekedy pocit, že ľudia sa s tebou len zahrávajú? Dnes sa často stretneme s tým, že partner si chce len užiť so svojou polovičkou a potom odhodiť preč. Stalo sa to aj tebe? Alebo stretáš len takých, ktorí nepoznajú hodnotu tvojej ľudskosti a chcú len tvoje telo? Tvoj partner vie o tebe všetko, tvoje prežívanie, ťažkosti, slabosti... a teraz ťa pošle preč! Stojíš pred ním ako nahý Ježiš. On to chcel prežiť spolu s tebou. Chápe ťa. Ale nevzdávaj to. Sú tu aj takí, ktorí žijú s Bohom a vedia ho pozvať do vzťahu s tebou.

- (chvíľa ticha) Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami. Aj nad dušami v očistci.

 

 
 

Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

11. Pribíjanie ku krížu –Ježiša bolo treba pribiť ku krížu. On znovu prekvapil... Na kríž položený na zemi, si sám ľahol a rozopäl naň ruky. Už niet cesty späť, vojaci ho neľútostne pribili a on sa už nemôže ani pohnúť. No nie klince ho pripútali ku tomuto drevu, ale láska. Nechal sa pevne pripútať ku krížu až do konca svojho života – k nástroju svojho povolania na zemi. 

→ Čo ti bráni žiť svoje povolanie? Nie je to náhodou strach zo záväzku na celý život? Sloboda je pohodlná vec. Môžeš si robiť, čo chceš a kedy chceš. No rodina a manžel si vyžaduje tvoju prítomnosť stále, rehoľné spoločenstvo zas poslušnosť, chudobu, čistotu. Alebo sa bojíš, že nedokážeš vychovať deti, resp. že nevydržíš v rehoľnom spoločenstve, či v kňazstve? Ak to chceš zvládnuť sám, tvoj strach je na mieste. Ale ak svoje povolanie zveríš do rúk Boha a pokiaľ ťa povoláva Boh, tvoj záväzok určite zvládneš. 

Pusti sa seba a dôveruj Bohu. Bez záväzného rozhodnutia nikdy nezrealizuješ svoje povolanie!

- (chvíľa ticha) Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami. Aj nad dušami v očistci.

 

 
 

Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

12. Smrť – Ježiš visí na kríži dlhé tri hodiny. Krv mu steká po tvári, rozpäté ruky mu bránia poriadne sa nadýchnuť, tŕňová koruna mu nedovolí pohnúť hlavou, vysilený. Napriek tomu z jeho úst vychádza tiché „žíznim“. Aby to dokázal povedať, dal do toho všetky sily, ktoré mal. Chcel vysloviť svoju túžbu – žízni po tvojom áno, po tvojej vernosti a svätosti. 

→ Aj toto obdobie, ktoré teraz žiješ, nech si v akomkoľvek životnom stave, je tvojím povolaním. Si povolaný ku svätosti. Už teraz sa máš učiť neustálemu umieraniu. Stačia úplne malé veci, napr. zrieknuť sa svojich plánov a pomôcť kamarátovi, ktorý práve potrebuje pomoc alebo byť vľúdny voči druhým. Toto obdobie ťa má pripraviť na väčšie umierania a zriekania sa počas manželstva či zasväteného života. A možno je tvoj terajší životný stav stavom, v ktorom máš dosiahnuť svätosť. To, po čom Ježiš túži v tvojom živote, nie je pre teba zlé. Skús sa na to pozrieť z iného uhla.

- (chvíľa ticha) Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami. Aj nad dušami v očistci.

 

 
 

Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

13. Máriino náručie – Ježišovo mŕtve telo skladajú z kríža a vkladajú ho do náručia Panny Márie. Ona ho s plačom objíma a ošetruje jeho rany. Dotýka sa jeho rán a pozerá na ľudí, kvôli ktorým tieto rany Ježiš utŕžil. No v jej srdci nie je hnev, nikomu nič nevyčíta. Keď to Boh dopustil, vedela, že táto bolesť musí byť pre niečo dobrá. Nikdy neprosila Boha, aby Ježiša obišlo všetko toto utrpenie. Ona prosila, aby obaja – ona aj Ježiš – dokázali znášať všetky trápenia, ktoré sú potrebné. Takejto vernej a odovzdanej Žene Boh neodoprie žiadnu prosbu. 

→ Panna Mária kráča aj s tebou po tvoje životnej krížovej ceste. Pozná tvoje rany a bolesť. Chce ťa vziať do svojho náručia a pomôcť ti preniesť sa cez toto obdobie. Ale bez tvojho súhlasu to nepôjde. Zveríš jej svoj život? Chce ti pomôcť, ale to neznamená, že ťa vytrhne z utrpenia. Život bez kríža neexistuje. Mária ťa chce naučiť radovať sa z každého Božieho navštívenia v tvojom živote. Vie, že Boh dokáže všetko zlé premeniť na dobré, ba na lepšie, ako si sami vieme predstaviť.

- (chvíľa ticha) Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami. Aj nad dušami v očistci.

 

 
 

Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

14. Hrob – Ježišovo telo vložili do hrobu. Tmavé, uzavreté miesto naháňajúce strach. Ale práve tu sa udialo najväčšie tajomstvo ľudských dejín – Pán života a smrti vstáva z mŕtvych, aby ľudstvu daroval novú nádej a radosť. Ježiš tu vošiel s bolesťou a ranami, ale vychádza ako víťaz s osláveným telom. 

→ Aj v tvojom živote sa možno nájde takýto hrob, do ktorého ťa voviedli rany z neúspechu v hľadaní povolania, rany zo všetkých pádov, vzťahov, zlyhaní... A toto môže vytvárať tvoje tmavé miesto, bludný kruh, hrob, z ktorého nevieš von. Ale to všetko tvorí tvoje osobné dejiny, v ktorých má tiež nastať premena. Vyjdi von! Pán ťa volá k novému životu, radostnému, plného nádeje. Vstúp do tohto svetla, do nového života. Pozri sa na tento nový život z iného pohľadu. Ježiť ťa pozýva zmeniť svoj život premenou zmýšľania.

- (chvíľa ticha) Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami. Aj nad dušami v očistci.

 

 
 

ZÁVER

S Ježišom sme kráčali jeho cestou utrpenia. No videli sme, že to nie je len jeho cesta utrpenia, ale že na takejto ceste sa môžeme nachádzať aj my. Môžeme sa nájsť v pozícii Piláta alebo padnutí pod krížom, môžeme pomáhať ako Šimon alebo sa nechať obslúžiť Veronikou... No všetko má svoj koniec. Aj cesta kríža. A to radostný koniec. Ak však chceme do tohto konca dôjsť, je dôležité nevzdávať sa, po každom páde vstať a ísť ďalej. 

Pane, ty vieš, že nie vždy je jednoduché vstať. Chceme ti však dôverovať. My nemusíme vidieť radostný koniec, ktorý je za krížom, ale veríme, že ty ho vidíš a vedieš nás k nemu. Prosíme ťa o silu vstať po každom páde a neostať na zemi, lebo vieme, že dôležitejšie je vstať ako nepadnúť