Spoločenstvo Angelus – spájame mladých a zasvätených v modlitbe za povolanie

Modlitbové spoločenstvo Angelus už nie je na Slovensku celkom neznáme. Vzniklo v roku 2007 z iniciatívy piatich vysokoškolákov a tento rok oslavuje už 10. výročie pôsobenia. V súčasnosti je doň zapojených takmer 1200 mladých ľudí, ktorí sa rozhodli verne a vytrvalo modliť za svoju životnú cestu, či už je to manželstvo alebo zasvätený život. Najväčšou oporou sú im ich modlitboví patróni, zväčša z radov zasvätených. Aké miesto má Angelus v pastorácii povolaní a v čom spočíva jeho prínos?   

Hlavnou víziou tohto spoločenstva je šíriť medzi mladými kultúru povolania – povzbudzovať ich, aby vo svojom živote rozpoznali pozvanie k svätosti a svoje konkrétne rozhodnutia robili ako odpoveď na toto základné povolanie. Pri vypĺňaní online prihlášky do spoločenstva na stránke angelus.sk narazia aj na otázku: „Prečo si sa rozhodol prihlásiť do Angelusu?“ Ich odpovede odzrkadľujú rôzne otázniky, ktoré si nesú – hľadanie zmyslu života, potreba nebyť sám v tomto hľadaní, túžba po nájdení toho správneho manželského partnera, s ktorým by si mohli založiť kresťanskú rodinu, no vo viacerých sa ozýva aj hlbšie volanie k duchovnej ceste či túžba prísť na to, čo od nich vlastne Boh chce. Mnohým trvá naozaj viac rokov, kým sa z tejto neistoty hľadania a nenachádzania vykryštalizuje konkrétna, reálna cesta. Počas tohto obdobia sa ich usilujeme sprevádzať a povzbudzovať osobným mailovým kontaktom i pravidelnými newslettrami. V posledných rokov sa čoraz viac stretávame so slobodnými ľuďmi po tridsiatke, ktorí túto otázku prežívajú ako skutočnú drámu, často veľmi bolestnú. Pozývame ich najmä k vytrvalej modlitbe, trpezlivosti a dôvere v Boha, pretože títo „nedobrovoľní singláči“ bytostne zakúšajú svoju vlastnú nenaplnenosť a často aj zranenosť. V dnešnom nestabilnom, postmodernom svete sa pripomínanie povolania k svätosti ľahko môže javiť ako nedosiahnuteľný ideál minulosti, ale som presvedčená, že sila tohto veľkého spoločenstva, takmer až hnutia modlitby dokáže zapaľovať a udržiavať  v nich plameň nadšenia za autentické evanjeliové hodnoty.

Myslím si, že neoceniteľným darom pre mladých spojených v Angeluse je prítomnosť 690 patrónov, ktorí už realizujú cestu svojho povolania – sú to hlavne rehoľné sestry, ale aj pátri, diecézni kňazi a manželské dvojice. Každý z nich denne modlitbou sprevádza svojho konkrétneho zverenca, až kým sa ten v živote nenájde. Fascinuje ma láska, vernosť a obetavá modlitba týchto stoviek zasvätených, hoci nezriedka nemajú o svojom zverencovi takmer žiadne správy. Pravidelne nám však prichádzajú od mladých svedectvá plné vďačnosti za modlitby a niekedy aj osobnú podporu, ktorú počas tých rokov zažívali. No aj od samotných patrónov dostávame vyjadrenia radosti a nadšenia pre túto službu. Pre mnohých sa patronát stáva konkrétnou formou duchovného materstva či otcovstva.

V posledných rokoch sa snažíme mladým ponúkať aj stretnutia zamerané na rozlišovanie povolania – veľkú púť hľadajúcich, jednodňové regionálne stretnutia či duchovné cvičenia. Pri nich prežívame vďačnosť za osobnú prítomnosť viacerých zasvätených, ktorí na nich slúžia službou ucha, svedectvom či jednoduchou blízkosťou. Ceníme si tiež, že od začiatku môžeme pôsobiť pod ochrannými krídlami o. biskupa Mons. Tomáša Galisa a Subkomisie pre pastoráciu povolaní pri KBS.       

Angelus sprevádzam od jeho počiatkov, čiže už celých 10 rokov. Stále viac sa presviedčam o potrebe šíriť pozvanie k vzájomnej modlitbe za dar objavenia a realizácie svojej životnej cesty. Dnešná generácia tiež viac než čokoľvek iné potrebuje stretnúť na svojej ceste autentických svedkov Krista a zakúsiť ich úprimný, konkrétny záujem a srdečnú ľudskosť. Nielen samotní mladí, ale aj my ako tím Angelusu potrebujeme vás, zasvätených, ktorí by boli ochotní sprevádzať nás aj do ďalších rokov. Toto vzájomné spojenie mladých „hľadajúcich“ a „nájdených“ v modlitbe a láske totiž považujem za najväčší Boží dar, ktorý nám dáva.

Z nasledujúcich riadkov možno vnímať, ako tento dar vnímajú naši súčasní i bývalí zverenci:

„Na mojej ceste za hľadaním povolania je veľa pekného, ale aj mnoho kríz. A vtedy má pre mňa nesmierne veľkú cenu istota, vedomie toho, že niekto niekde ďaleko odrieka modlitby za mňa. Niekto, kto celý svoj život zasvätil Bohu v modlitbe, prosí za mňa a moju cestu. Vďaka, Bože, za dar zasvätených pre môj život.“ (Mária)

„Na mojej ceste povolania sa mi vôbec nedarí. Cítim sa ako v hustej sieti, z ktorej sa nedá vymotať, a to je najhoršie. Snažím sa denne modliť Anjel Pána s úmyslom za spoločenstvo Angelus a za tých, čo prežívajú to, čo ja.“ (Katarína)

„Teraz som v Poľsku ako rehoľník po prvých sľuboch. Verím, že mi modlitba tohto spoločenstva veľmi pomohla dostať sa do Poľska, prekonať všetky problémy s odjazdom a aj všetky problémy, ktoré sa vyskytovali počas formácie a ešte sa budú aj objavovať.“ (Peter)

„Chcem sa podeliť s radosťou, a hlavne prejaviť veľkú vďaku za modlitbové zázemie spoločenstva Angelus, keďže sa moje putovanie v oblasti hľadania povolania zavŕšilo tento rok v auguste, na sviatok Čenstochovskej Panny Márie, kedy sme si s mojím už manželom Peťom vyslúžili sviatosť manželstva. Pri tomto kroku nás modlitbami veľmi intenzívne sprevádzala najmä sr. Klára, môj patrón. Preto cítime veľkú vďaku tejto Bohu zasvätenej duši a veríme, že napriek ukončeniu tejto jej "misie" nás naďalej zahrnie do svojich modlitieb aj ako manželov. (Monika)

„O spoločenstve Angelus som sa dozvedela približne v čase jeho vzniku tu na Slovensku a neváhala som sa hneď aj prihlásiť. Mala som vtedy 16 rokov a nemala som ani najmenšiu predstavu, akým smerom pôjdu moje životné cesty. Veľmi sa mi páčila myšlienka, že môžem tvoriť spoločenstvo modlitby s ostatnými mladými ľuďmi, ktorí, tak ako ja, hľadajú Božiu vôľu pre ich život. A že si môžeme takto navzájom pomáhať, pričom sa ešte za mňa budú modliť aj dvaja patróni  (pozemský a nebeský), ktorí to už „zvládli“. Určite to bolo aj vďaka tejto modlitbe, že som sa o 3 roky neskôr rozhodla nasledovať Božie volanie, ktoré som cítila v srdci a zasvätiť sa Mu ako apoštolská sestra v Rodine Panny Márie.“ (sr. Passitea)

Zuzana Škrinárová