Začína krásny slnečný deň a so sestrou sadáme na vlak do Žiliny na púť Angelus-u. Pre mňa osobne to bola výnimočná udalosť - nahliadnuť do vnútra Angelusu, spoločenstva, kde ma Pán pozval už pred vyše dvomi rokmi.

Už od samého začiatku bolo cítiť prítomnosť všetkých našich nebeských patrónov, ktorí nám v tento deň zvlášť vyprosovali múdrosť Ducha svätého pri rozlišovaní nášho povolania. Vnímala som veľké požehnanie v možnosti stretnúť čiastku mladých, putujúcich rovnakou cestou hľadania svojho miesta v živote. Teda každá chvíľa strávená v spoločnosti Angelusákov bola niečím výnimočným. 


Program bol bohatý, no svoje čaro mal aj "neformálny" čas strávený s putujúcimi. Konečne som si uvedomila, o čom Angelus je (alebo lepšie povedané "o kom")... Dovtedy som sa dennú modlitbu Anjel Pána modlila ako povinnosť a nevidela som v nej skutočnú silu, hoci verím, že každá modlitba má svoje miesto pre Pánom. Počas tých neformálnych rozhovorov som však pochopila, čo títo ľudia v sebe nosia, akú túžbu vydať sa po tej správnej ceste. Spoznala som, že povolanie je dar a zároveň tajomstvo, ktoré si nemožno zvoliť rozumom, ale srdcom, ku ktorému prehovoril Pán. Teraz teda viem, za koho sa modlím a o to je moja modlitba vrúcnejšia a úprimnejšia. 

Stretnutie týchto mladých hľadajúcich a ich životné cesty vzbudili vo mne túžbu dokonca nielen sa za nich modliť, ale aj hlbšie a citeľnejšie im pomáhať. Takto vo mne skrsla myšlienka pridať sa do tímu Angelus, čo som uskutočnila hneď deň po púti. 

Je to už raz tak... Pánove cesty sú nevyspytateľné, vedie si nás po rôznych kľukatých cestách, no tie vždy vedú k jednému cieľu - k samotnému Bohu. Neexistuje jedna dokonalá cesta, tých je mnoho, lebo každý sme jedinečný. No existuje jedno miesto na Zemi, kde nás chce Pán urobiť šťastnými. Nemusíme mať strach z toho, že si zvolíme nesprávnu cestu - Božia prozreteľnosť je nevyspytateľná a On si svojich chráni a povedie. Len mu musíme dôverovať.

Silvia Ťapáková

 

Je 4. júl 2015. Práve dnes sa uskutoční Púť hľadajúcich. Som plná očakávania ale aj nervozity.. Keďže som sa len nedávno obrátila z ateizmu a prijala sviatosť krstu (r. 2013), toto je prvá púť v mojom živote, ktorej sa zúčastním. Ako členka Angelus tímu som dokonca bola jednou z tých, ktorí púť organizovali, zabezpečovali... Takže som síce vedela aké aktivity máme pripravené, ale nevedela som si predstaviť priebeh púte ani vtedy, keď som stála so vztýčenou vlajkou Angelusu a vítala všetkých spolupútnikov. Čas strávený na púti som odovzdala do Božích rúk, aby sa konala Jeho vôľa.

Počas púte som si uvedomila silu modlitbového spoločenstva Angelus. Ako členka tímu viem a aj pri každodennej modlitbe si uvedomujem, že nás je v spoločenstve vyše 700. Ale pri stretnutí s viac ako 70timi členmi pri spoločnej modlitbe Anjel Pána som vnímala silu viery, nádeje, odovzdania sa a úprimnosti, s ktorou sa túto modlitbu každodenne modlíme, a to nielen za seba, ale za všetkých členov spoločenstva Angelus. Pripomenulo mi to silu viery Izraelitov pri prechode cez Jordán.

Ako vedúcu skupinky ma prekvapilo a potešilo, keď niektorí členovia mojej skupinky (Ženské rehole) sa počas putovania chceli modliť ruženec. Nakoniec sa nás na modlitbu radostného ruženca nazbieralo presne 5. Odriekanie modlitby počas stúpania do kopca v horúčave bolo náročné. Avšak aj počas tejto modlitby som vnímala silu obety, lásky, modlitby Božieho spoločenstva. Presne takto vnímam aj modlitbové spoločenstvo Angelus: ako Božie spoločenstvo, ktoré pokiaľ Bude dôverovať Bohu, dokáže svojou túžbou, odhodlaním a najmä silou modlitby prekročiť brehy Jordánu a vydať sa aj po neznámej, ale za to Božej ceste životom.

Janka Mirjam Gumanová

 

Som veľmi vďačná Bohu, že som mala možnosť zúčastniť sa 1. ročníka angelusáckej púte. Veľmi sa tomu teším, lebo bolo naozaj nádherne v ten deň. A nevadilo mi ani horúco a ani to, že som v ten deň z tej horúčavy dostala asi aj mierny úpal či úžeh a na ceste domov vlakom, ktorý pre dopravnú nehodu v okolí Bytče mal viac ako 2 h meškanie, som vracala a bolo mi istý čas fyzicky dosť biedne. Ale ľudia okolo mňa vo vlaku (aj zo spoločenstva Angelus) boli zlatí a pozorní. Cítim, že to bol skutočne požehnaný deň a verím, že Duch pôsobil v každom jednom účastníkovi, či už v mladom človekovi, ktorý hľadá tú svoju cestu, na ktorej by čo najlepšie slúžil Pánovi, alebo v človekovi, ktorý sa už rozhodol pre niektorý životný záväzok z lásky k Pánovi (boli tam s nami aj nejaké rehoľné sestričky, rehoľníci, jeden kňaz, ktorý nám s láskou a radosťou slúžil svätú omšu a aj nejakí manželia). Myslela som, že sa cez púť zoznámim aj s viacerými ľuďmi, ale bolo nás pomerne početne (asi okolo 80 ľudí), takže sa ani nedalo s mnohými, ale všetci boli krásni - Boží. Bolo silno cítiť v spoločenstve Ducha a Jeho konanie. Počas svätej omše, aj po nej pri agapé na lúke zazneli pôsobivé svedectvá... Všetko som ani nestihla, odchádzala som skôr, aj s niektorými pútnikmi, ktorí tiež mali dlhšiu cestu domov... Ale čo som zažila, bolo skutočne nádherné... Ďakujem Pánovi, že mi ten deň daroval :)

Slávka Naďová