svedectvá

Prečítaj si svedectvá ľudí, ktorí prostredníctvom modlitbového spoločenstva Angelus našli svoje povolanie ;-)

Obrátila som sa až v dospelosti, v roku 2014/2015. To som mala 23. Tam sa začala moja cesta s Bohom. Krátko potom prišla pracovná ponuka z Londýna, čo bol vždy môj sen - žiť v Anglicku. Modlila som sa za to a napokon som sa rozhodla, že do toho idem ale jedine s Bohom :) A on si tento môj pobyt tam použil tak nádherným spôsobom...
Pôvodne som tam chcela ostať žiť navždy, Boh mal iný plán :) Neviem ani opísať, čo všetko som si tam s Bohom prežila...Poslal mi do života ľudí, skrze ktorých ma naučil veľmi veľa za veľmi krátky čas.

Len pár mesiacov po tom, ako som sa tam presťahovala som sa do Pána zamilovala tak veľmi, že som túžila odovzdať mu všetko, celý môj život. A mala som pocit, že to tak nejak celé do seba zapadá, že mi to dávalo zmysel, že by ma k tomu Boh mohol volať. Začala som teda rozmýšľať o zasvätenom živote. Boh mi poslal do cesty kňaza redemptoristu, ktorý ma nasmeroval do kláštora redemptoristiek v Dubline, kde boli aj 2 Slovenky. Bola som sa tam na pár dní pozrieť a zamilovala som sa. Život modlitby v takej blízkosti s Bohom ma nesmierne očaril.

Okrem toho však v tomto momente prišli do môjho života husle. Už nejaký čas som koketovala s myšlienkou, že by som si niekedy chcela chytiť do ruky husle a keby "preskočila iskra", že by som sa začala učiť hrať na husličky. Boh to zariadil tak, že jedna z tých slovenských sestier v tom kláštore hrala na husle a veľmi rada mi ich ukázala a naučila ma ich držať. Vtedy som prvý krát potiahla slák po strunách a bolo to. Vedela som, že chcem hrať. Po tých pár dňoch som sa vrátila naspäť do Londýna a o asi mesiac som poslúchla Pánovo volanie, zanechala som všetko, dala som výpoveď v práci, presťahovala som si veci k rodičom na Slovensko a v októbri 2017 som šla na "skúšku" do kláštora na 2 mesiace. Počas tohto času ma tá sestra aj učila hrať na husliach.

Odtiaľ som sa vrátila domov na Vianoce celkom zmätená ale stále odhodlaná. Povedala som si, že počkám do Veľkej Noci, aby som ešte posledné sviatky prežila s rodinou a potom vstúpim do kláštora. Hneď som si však kúpila husličky a doma som si hrala podľa toho, čo ma naučila sestrička. Taktiež som sa rozhodla ísť na duchovné cvičenia, ktoré sú zamerané na pohľad do minulosti, na osobné dejiny spásy, čo bolo v mojom prípade veľmi potrebné. Takže ten čas doma som využila aj na prípravu na tieto cvičenia, ktoré boli pre mňa veľmi dôležité.

Tých pár mesiacov som strávila doma čo bol pre mňa veľmi veľmi dôležitý čas. Niekedy vtedy som natrafila aj na vaše spoločenstvo Angelus a požiadala som o modlitebníka. Veľa vecí som si uvedomila, veľa mi Boh odhalil. Začala som uvažovať aj o tom, že sa to celé udialo veľmi rýchlo, že takéto dôležité rozhodnutia v živote netreba unáhliť. Povedala som si teda, že asi ostanem nejaký čas doma, nájdem si prácu, vrátim sa do normálneho života, že dám tomu rok a uvidím, kam ma Pán za ten rok povedie s dôverou, že ak ma chce v kláštore, moje povolanie upevní a ak má pre mňa inú cestu, zjaví mi to. Ale že uvidím po DC. Povedala som si tiež, že nech sa deje čokoľvek, nech je to akokoľvek, chcem určite hrať a že by bolo dobré nájsť si niekoho, kto by ma učil hrať, lebo sama som sa už nevedela ďalej posunúť. Aj tak, mala som veľmi veľa času, keďže som nepracovala. Zašla som teda do miestnej ZUŠ, kde mi pridelili jedného mladého pána učiteľa (toto bolo tiež plné "náhod a náhodičiek"), s ktorým sme sa dohodli na prvej hodine po mojich DC.

Tam som si prežila veľmi dôležité veci a keď som sa odtiaľ vrátila, rozhodla som sa, že si naozaj dám rok čas. Uvidím, kam ma Pán za ten rok povedie s dôverou, že ak ma chce v kláštore, moje povolanie upevní a ak má pre mňa inú cestu, zjaví mi to. Tak sa aj stalo :) 

Chodievala som teda k pánovi učiteľovi na hodiny huslí a pomaly som sa začala pozerať po práci. S pánom učiteľom sme si veľmi rozumeli a často krát sme naše hodiny huslí preťahovali pre spoločné rozhovory. Spoznávala som jeho krásny charakter a to, ako má v sebe hlboko zakorenené rôzne vlastnosti a čnosti od Boha. Aj keď sa o Bohu a o vzťahu s Ním nevedel veľmi rozprávať, bolo Ho z neho cítiť :) Keď som si uvedomila, že mi na ňom začína veľmi záležať, začala som sa modliť, aby mi Boh pomohol rozlíšiť, či je toto pokušenie na mojej ceste do kláštora alebo o čo ide. Priznám sa, bola som veľmi zmätená, s Bohom som sa chvíľami aj nerozprávala, občas som sa pred ním skrývala a snažila som sa sama na to prísť, lebo som prežívala veľmi zmiešané pocity a zmätok. Bála som sa, že spravím chybu, že kvôli mužovi odmietnem Boha, zároveň som si nevedela pomôcť...Potom mi Pán ukázal, že si chcem z jeho ruky vytrhnúť niečo, čo mi sám chcel dať. 

Pán učiteľ ma o pár týždňov pozval na prvé rande (samozrejme na hudobný koncert :D ) a pár týždňov potom sme spolu začali chodiť. O rok aj 7 mesiacov sme sa zasnúbili a do pol roka sa ideme brať.
 
Boh teda naozaj využil čas, ktorý som mu dala na to, aby mi ukázal cestu, po ktorej mám kráčať tak (Ž 32,8), ako mi to prisľúbil potom, ako som odišla z Londýna. 

Ďakujem Bohu za túto mierne šialenú, extrémne dobrodružnú a absolútne originálnu cestu, ktorou ma viedol, že mi na to všetko dal odvahu, silu, trpezlivosť a vôbec všetko, čo som potrebovala. A modlím sa, aby aj naďalej stál pri nás oboch, aby požehnal naše manželstvo a viedol nás stále bližšie k sebe.
 
A ďakujem aj vám za modlitby, za vašu službu, verím, že aj na váš príhovor (/na príhovor mojej modlitebníčky) Pán viedol moje kroky.


Našiel si svoju životnú cestu? Pomohol ti Angelus posunúť sa vpred? Podeľ sa a povzbuď ostatných!

Áno, už poznáme mladých, ktorí našli cestu svojho povolania po prihlásení sa do Angelusu!

Tu je priestor, kde môžeme uverejniť tvoje svedectvo.  Môžeš ním osláviť Božiu dobrotu, ktorá sa prejavila v tvojom živote a povzbudiť tak ostatných spolupútnikov v dôvere v jeho plán lásky a milosrdenstva. Môžeš nám napísať i v prípade, že si ešte životné rozhodnutie neurobil, ale vnímaš Božie pôsobenie cez naše Spoločenstvo.

Privítame i ohlasy zasvätených, ktorí by sa chceli podeliť o to, ako prežívajú rozmer modlitby za svojho zverenca.

Napíš nám svoje svedectvo...