Milí angelusáci!
Poprosili ma, či by som sa s Vami nepodelila o svoje svedectvo a ja som to dlho zvažovala.
Jednak aj preto, že viem, ako dokážu aj dobré rady ľudí človeka popliesť. Preto som si istá, že človek by mal počúvať len svoje srdce, ono je také jedinečné ako každý z nás a preto mu rozumie iba Boh. Odpoveď na každé povolanie sa skrýva v srdci a v tom, čo mu Boh hovorí. Správna cesta je tá, ktorá nám prináša pokoj a radosť.
Chcem ešte povedať, aby sme sa nebáli zlého rozhodnutia. Boh nás nakoniec dostane tam, kam chce. Ja som cítila povolanie už ako maličká, deväťročná, a odpovedala som naň po mnohých odbočkách až keď som mala dvadsať. Pre Pána teda nie je nič nemožné. Nebojme sa, že by naše malé sily a omyly zmarili jeho plány. 🙂
Poznám to podľa seba, že v živote človeka sa objaví mnoho znamení, ktoré mu ukazujú na nejakú cestu a niektoré sú také zjavné, že sa občas nedajú ignorovať. U mňa to bolo tak, že som mala pred sebou upratané takpovediac dve cestičky, rehoľu alebo takzvané slobodné povolanie. Moje rozhodovanie netrvalo dlho, menej než rok,ale zato bolo veľmi intenzívne a musím povedať, že celý čas som cítila ako sa veziem na vlne modlitieb Vás všetkých a zato Vám veľmi ďakujem.
Už po pár týždňoch som zázračne spoznala jeden rehoľný rád, ktorý bol takpovediac ušitý pre mňa, skoro vo všetkých detailoch. Najprv som bola u nich na duchovné cvičenia a neskôr som tam strávila dva krát po jednom týždni. Musím povedať, že som tam našla druhý duchovný domov a všetky sestričky, ktoré som tam spoznala, beriem ako ozajstné sestry. Ale vždy keď som tam bola, nebolo to dobre. Vo mne.
Zvonku by sa mohlo zdať, že to je to pravé, všetky okolnosti svedčili o tom, že to je moje miesto v živote, ale ja som cítila, že čosi je zle. Môj temperament, jednak všetko čo som zažila predtým v živote, moja rodina, čosi vo mne taký život neprijalo hoci ho vábil po všetkých smeroch.
Veľmi som sa preto trápila, myslela som si, že to len ja stále bojujem, vymýšľam, že sa bránim čomusi, čo je nevyhnutné, že som len rozmaznaná, nerozhodná a ešte k tomu pre mnohých slobodné povolanie akoby nebola žiadna cesta. Vraveli mi, že zahadzujem dar ktorý som dostala.
Veru stálo ma to veľa času, otázok, sĺz aj bolestivého rozhodovania. Až po mnohých modlitbách som si zrazu spomenula na citát sv.Augustína: „Miluj a rob čo chceš.“ Ako som mohla zahodiť povolanie, keď som celým srdcom povedala áno? Keď celá patrím Bohu? Či jemu vari záleží na mieste kde človek je?
A vtedy som pochopila, že on dáva slobodu, nechce nič len našu lásku, všetko čo urobíme z iného dôvodu než láska, nemá preňho cenu. Povolanie vzniká vtedy, keď človek spozná Božiu lásku k sebe, keď spozná jej nekonečnosť a objaví ju vo všetkom stvorení a v každom človeku a pochopí, že keby sa do tejto lásky nevrhol, ostalo by jeho srdce sčasti prázdne.
Božia láska v nás vyhĺbi dieru, ktorú žiaden človek nedokáže zaplniť, žiadna ľudská láska.
Povolanie je vlastne túžba človeka odplatiť sa všetkým, celou láskou, za všetko, za celú Božiu lásku. Pre Pána je však aj ľudská láska svätá, Pán potrebuje a túži po svätých rodinách do ktorých by patril. Myslím, že odpoveď na svoje povolanie má každý v srdci, len je zakrytá pochybnosťami a najmä strachom. Naozaj milujme a potom sa nebojme a robme tak, ako cítime! V otázke povolania neexistujú nátlaky, povinnosti, existuje len láska a sloboda. Pre Pána je rovnako sväté manželstvo a materstvo ako panenstvo a rehoľa.
Takže v tejto chvíli žijem síce vo svete, ale je to akoby som žila v reholi. Všetko má svoje klady aj zápory. V slobodnom povolaní cítim najmä to, že si každé ráno musím takpovediac znova vyvoliť tento život. Tu človek naozaj cíti prebiehajúci boj, najmä v ňom. V reholi sa človek zrieka raz a navždy sveta.
V tomto mojom sa musím sveta zriekať zas a znova každý deň. Postupom času ale človek zistí, že ak sa snaží, ak túži a najmä ak miluje, tak ho Božia láska vždy a všade sprevádza a drží. Sami by sme nič nedokázali, preto sa ani v tomto nebojme a spoľahnime sa naňho. Všetko naňho môžme s dôverou zhodiť 🙂
Držím Vám všetkým palce pri hľadaní toho, čo Vám Pán vo vašom srdci hovorí. Verím, že to už všetci vo vnútri viete a dúfam, že to čoskoro aj navonok, pomocou modlitby a úprimnosti k sebe objavíte.
Veľa lásky, pokoja, radosti, požehnania, Ducha Svätého a všetkého o čom neviem, ale čo sa Vám zíde 🙂
želá Lenka
Photo by Antonino Visalli on Unsplash