Do spoločenstva Angelus som sa zapojila pred niekoľkými rokmi…presnejšie by to vedeli angelusáci…ale predpokladám, že to bolo v januári v roku 2008. Potom bolo potrebné chvíľu počkať na svojho patróna…tak duchovného, ako pozemského. Aké bolo moje prekvapenie, keď mi prišiel list, že ma bude sprevádzať modlitbami sr. Terézia Gažiová. Od nej viem, že táto naša spoločná cesta začala 25.marca na sviatok Zvestovania Pána.
A dnes chcem vydať svedectvo o láske nášho Otca, ktorý nielenže vypočul naše modlitby a priviedol ma na cestu môjho povolania, ale daroval mi oveľa viac.
Hlboké uzdravenie, hlavne cez čas prežitý v spoločenstve Svetlo Máriino v Medžugorí, kde som mohla žiť asi rok a pol a mnoho zázrakov v mojej rodine. Najväčším z nich je, že môj otec bol uzdravený z alkoholizmu (teraz sú to 4 roky úplnej abstinencie) a potom, po dlhoročnom hľadaní svojej cesty, mi Pán poslal do života muža, s ktorým môžem najlepšie plniť Jeho vôľu a 15. augusta 2015 na sviatok Nanebovzatia Panny Márie (môj najobľúbenejší sviatok) sme sa vzali. Počas svadobnej sv. omše sme sa zasvätili Panne Márii a skrze ňu Nebeskému Otcovi, pretože chceme, aby celý náš život bol v Jej rukách.
Chcela by som povzbudiť všetkých, ktorí čakáte, a čakáte dlho…možno niektorí prežívate podobne ako som prežívala ja, neistotu ohľadom povolania…túžila som po živote v manželstve a zároveň som túžila žiť hlboký vzťah s Bohom, a to ma často viedlo k otázke, aké je naozaj moje povolanie? Čakala som dlho, 7 rokov, čo pre mňa značí plnosť čakania.
Najväčšiu krízu ohľadom povolania som prežívala v minulom roku…cítila som sa bezmocná, zúfalá, že stále neviem, aké má Boh so mnou plány, prežívala som rezignáciu, že už neviem ako ďalej, celé dni som preplakala a nevidela som žiadne východisko. Cítila som, že už nevládzem ďalej žiť tak, že neviem, čo so životom. Zavolala som môjmu duchovnému otcovi, aby mi poradil, čo robiť. Povedal, že v takomto stave neurobím žiadne dobré rozhodnutie, a už vôbec nie o povolaní a aby som sa začala modliť novénu k Panne Márii z Pompejí .
Tá trvá 54 dní, tri ružence denne…cítila som, že Panna Mária mi iste pomôže, že ma vyvedie z tejto situácie. Modlila som sa s veľkou vierou za to, aby som spoznala svoje povolanie a otvorila sa pre to, čo chce Boh a už mi nezáležalo na tom, aká cesta to bude…či manželstvo alebo zasvätený život.
Už po týždni modlitieb som pocítila akúsi ľahkosť a dôveru, že to bude dobré. A okolnosti sa vyvíjali tak, že som v priebehu tejto novény trávila veľa času s mojím teraz už manželom a Boh konal a otváral moje srdce pre neho a krátko po tom, ako sa novéna skončila sme začali tvoriť pár.
Nedá sa opísať sedem rokov života v krátkom svedectve, ale chcem všetkých povzbudiť v tom, že náš Otec je verný a dobrý Boh a pozná naše túžby, len sa mu potrebujeme odovzdať s dôverou…každý deň znova a nie vždy je to ľahké.
Teraz už viem, že všetko muselo byť tak, ako bolo, aby sme dnes spolu s mojim manželom mohli kráčať spoločne. Boh nás povolal do manželstva, v ktorom môžeme žiť hlboký vzťah s Ním. Pristupujeme k sviatostiam, snažíme sa denne chodiť na sv. omšu, každý deň sa spoločne modlíme ruženec, a raz týždenne sa modlíme „rodinnú modlitbu“(modlitba ruženca, čítanie Sv. Písma, spontánna modlitba), ktorú sa neskôr, ako veríme, budeme modliť spolu s našimi deťmi. Nie sme dokonalí, ako nikto z nás, ale učíme sa milovať jeden druhého Jeho láskou a je to nádherné, keď vieme, že nikdy nie sme sami.
Lenka