Keď som sa prihlásila do Angelusu, pracovala som v Anglicku, a po mojom prihlásení som v Anglicku bola ešte tri roky. Anjel Pána som sa modlievala spolu so svojimi slobodnými kamarátkami, s ktorými som bývala.
Snažila som sa nájsť si známosť pomocou kresťanskej zoznamky, a tak viackrát, keď som pricestovala na Slovensko, stretla som sa s nejakým chlapcom. Vždy som však hneď cítila, že to nie je ono.
V Londýne som sa modlievala vo Westminsterskej katedrále v kaplnke sv. Jozefa – bola tam krásna mozaika sv. Rodiny – za svoju budúcu rodinu. A tiež som hovorila Pánu Ježišovi, že keď budem mať 33 rokov, chcela by som sa obetovať, ako sa aj on obetoval. Nemyslela som samozrejme takým spôsobom ako on, ale vnímala som, že založiť si rodinu znamená obetovať sa – darovať sa manželovi, deťom…
Štyri dni pred mojimi 33. narodeninami mi skončila zmluva v Anglicku a ja som sa vrátila na Slovensko.
O tri mesiace na to som stretla svojho budúceho manžela. Zoznámila ma s ním kamarátka, ktorá sa zoznámila s bratom môjho manžela cez zoznamku. Zdalo sa im, že sa spolu hodíme, a tak zorganizovali výlet do Tatier.
Na výlete boli dva páry a ešte my dvaja. A tak sme sa dali do reči. Nevedeli sme, že nás niekto chce zoznámiť. Nepoznali sme sa navzájom s ostatnými na tom výlete, a tak jedna dievčina, keď nás videla, ako sa rozprávame, začala vyzvedať, ako to s nami dvoma je. Nevedela, že sa vidíme prvýkrát, myslela si, že sme pár, že spolu chodíme. A tak sa nás pýta: – A vy dvaja, vy ste akože čo? A chlapec vedľa mňa pohotovo odpovedá: – To je moja manželka.
Na okamih mi krv stuhla v žilách, no v ďalšej sekunde som pochopila hru a prispôsobila som sa novej situácii. Zatvárila som sa súhlasne. Dievčina šokovaná odpoveďou sa začala zajakavo ospravedlňovať: – Prepáčte, prepáčte, ja som nevedela, ja som si myslela, že vy ako spolu chodíte, alebo niečo také…Potom sa začala vypytovať ďalšie otázky a môj (teraz už) manžel, ktorého som vtedy poznala akurát dve hodiny, si zakaždým niečo vymyslel. Napokon dievčina čosi začala šípiť a pýta sa: – A keď ste manželia, kde máte obrúčky? Šikovný mládenec mal aj na to odpoveď, no ja som to už nevydržala a začala som sa smiať…A tak sa začal náš príbeh…
O necelé dva roky bola svadba – minulý rok v júni. A v máji tohto roku nám Pán Boh poslal krásne dievčatko Margarétku, ktorá nám robí veľkú radosť.
Som veľmi vďačná Pánu Bohu, že naplnil môj život tým najzmysluplnejším povolaním matky a manželky. Aj keď sú občas náročné chvíle s bábätkom, alebo nejaké napätie s manželom, tých šťastných chvíľ je nekonečne viac.
Aj keď som sa chcela obetovať, nepredstavovala som si, že keď sa narodí bábätko, naozaj sa budem musieť vzdať takmer všetkého voľného času, no už som sa tomu prispôsobila a teším sa z toho, ako nám naše bábätko rastie pred očami. Často s manželom na našu dcérku pozeráme a čudujeme sa, odkiaľ sa tu vzala, aký je to zázrak…ako rastie iba z mliečka a ako napríklad zúbky vedia, že teraz majú vyrásť a množstvo ďalších zázračných detailov 🙂
Ďakujem Vám ešte raz za Vašu prácu, ktorou pomáhate druhým naplniť ich život tým, do čoho ich Pán Boh pozýva.
Nech Nebeský Otec požehnáva Vašu prácu!
S vďakou
Magdalénka
Našiel si svoju životnú cestu? Pomohol ti Angelus posunúť sa vpred?
Podeľ sa a povzbuď ostatných!
Áno, už poznáme mladých, ktorí našli cestu svojho povolania po prihlásení sa do Angelusu!
Tu je priestor, kde môžeme uverejniť tvoje svedectvo.
Môžeš ním osláviť Božiu dobrotu, ktorá sa prejavila v tvojom živote a povzbudiť tak ostatných spolupútnikov v dôvere v jeho plán lásky a milosrdenstva.
Môžeš nám napísať i v prípade, že si ešte životné rozhodnutie neurobil, ale vnímaš Božie pôsobenie cez naše Spoločenstvo
Privítame i ohlasy zasvätených, ktorí by sa chceli podeliť o to, ako prežívajú rozmer modlitby za svojho zverenca.
Napíš nám svoje svedectvo…