Úvod
Drahý Kriste,
v nasledujúcich chvíľach chcem vykročiť spolu s Tebou na Tvoju krížovú cestu a rozjímať v hĺbke srdca o Tvojej bolesti, ale aj o láske ku mne, ktorá sa prejavila v kalvárskom utrpení. Chcem vnímať a kontemplovať Tvoju vonkajšiu bolesť i bolesť Tvojho Božského srdca.
Zároveň Ťa túžim pozvať na tú moju krížovú cestu. S krížom, ktorý si nesiem vo svojej každodennosti, v ktorom sú vpísané toľké slabosti, smútky, hriechy, zranenia,… prameniace nielen z hľadania povolania, ale zo všetkých vzťahov a dní obyčajne plynúcich v mojom živote.
Skrátka, so všetkým, čo mám a so všetkým, čím som.
Kriste, zjednoť svoju krížovú cestu s tou mojou, Tvoj kríž s tým mojím, Tvoju vôľu s tou mojou.
Veď som celá Tvoja! Hriešna, ale Tvoja!
1. zastavenie: Pán Ježiš je odsúdený na smrť.
Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti.
Lebo si svätým krížom svojim vykúpil svet.
Pilát sa rozhodol vyhovieť ich žiadosti: prepustil toho, ktorého si žiadali, čo bol uväznený pre vzburu a vraždu, kým Ježiša vydal ich zvôli.
Koľko bolesti už bolo doteraz, za 33 rokov, celé ľudské bytie. A koľko sa toho za posledné hodiny odohralo – Posledná večera, rozlúčka s učeníkmi, ustanovenie Eucharistie, zrada Judáša, smrteľná úzkosť v Getsemani, zajatie, zapretie Petrom, bičovanie, korunovanie tŕním…. a ešte stále sme akoby na začiatku.
Drahý Kriste, povedal si, že Ty sám dávaš svoj život, nik Ti ho neberie, dávaš ho sám od seba. Ďakujem, že si to nevzdal v tomto bode. Napriek poznaniu toho, čo Ťa čaká, bol si ochotný prijať odsúdenie. Z lásky k nám, z lásky ku mne. Z lásky, ktorú my nedokážeme v plnosti ani vnímať, ani prijať, nie jej ešte rozumieť.
Pane, niekedy aj ja mám pocit, že bolesti už bolo priveľa a že už stačí. A pritom nevidím, že stále som iba na duchovnom začiatku. No ak sa chcem priblížiť k Tebe, bez utrpenia to nepôjde.
Ježišu, prijmi odo mňa všetky moje bolesti a trápenia, ktoré som doteraz s povolaním, či hľadaním povolania, mala, hoci som ešte stále na ceste…
Prosím, pomôž mi prijať každú bolesť, ťažkosť, ktorá ma ešte čaká a nech sa pre mňa stáva prostriedkom pre priblíženie sa k Tebe.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami
Aj nad dušami v očistci.
2. zastavenie: Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia.
Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti.
Lebo si svätým krížom svojim vykúpil svet.
Sám si niesol kríž a vyšiel na miesto, ktoré sa volá Lebka, po hebrejsky Golgota.
Drahý Kriste, sám si si niesol kríž. Sám. Celou cestou si cítil drevo kríža na svojich pleciach. A sám. Drevo sa dotýka Tvojho svätého tela a zanecháva na ňom stopy – zraňuje, tlačí, ťaží, vytvára nové rany a tie staré zas jatrí… Ale rovnako aj Tvoj dotyk zanecháva stopu na dreve, ktoré nasakuje Tvojou krvou, potom, slzami. Celou cestou úplná blízkosť dreva kríža. Ako pokorne si ho prijal, ako vytrvalo niesol, ako bolestne posväcoval a ako si ma v tom celom miloval!
Ruku na srdce, moje človečenstvo sa krížu, akémukoľvek, prirodzene spiera. Ak sa dá, kríža sa snažím čo najskôr zbaviť. Nechcem mať s ním kontakt, dotýkať sa ho. To platí o krížoch všeobecne. Tak tých viditeľných, ale i tých, ktoré si nosím v hĺbkach svojho srdca.
Pane, prosím Ťa, pomôž mi niesť svoj kríž a zranenia v oblastí povolania, nech ho nenesiem sama, ale s Tebou. Neodopri mi Tvoj dotyk, hoci dotyk môže prirodzene bolieť. Prináša však milosť. Dotýkaj sa môjho kríža presne tak, ako si sa dotýkal svojho. Túžim, aby môj kríž bol tiež poznačený Tvojím dotykom, milosťou, prítomnosťou, skrátka – Tebou.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami
Aj nad dušami v očistci.
3. Zastavenie: Pán Ježiš padá prvý krát pod krížom.
Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti.
Lebo si svätým krížom svojim vykúpil svet.
Veď nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami; veď bol podobne skúšaný vo všetkom okrem hriechu.
Hm, Ježišu, padáš? Ty? Pravý Boh? Padáš? A ani jeden zo štyroch evanjelistov sa nezmieňuje o Tvojich pádoch. Vieme o nich z tradície Cirkvi. Padol si. Lebo si bol nielen Bohom. Bol si aj človekom. A chcel si nám byť vo všetkom podobný. Podobný v našej slabosti, v tom, že ťarcha je niekedy priveľká a láme nás, v tom, že padnúť bolí, v tom, že padnúť pokoruje, zahanbuje… Chcel si cítiť koľko odhodlania treba k odvahe postaviť sa. Tak veľmi si chcel zdieľať našu ľudskú slabosť.
Pane, aj ja padám. A koľkokrát…. Pod ťarchou hriechu, pod ťarchou zranení… A Pane, toľké z pádov ostávajú v skrytosti duše. Nik o nich nevie, neexistuje o nich písomná zmienka. Ježišu, Ty si však v nich všetkých prítomný, cítiš ich bolesť, vinu, sklamanie, strach….
Pre bolesť Tvojho prvého pádu, daruj mi dôveru v Tvoje milosrdenstvo a Tvoj súcit s padnutým človekom, so mnou.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami
Aj nad dušami v očistci.
4. Zastavenie: Pán Ježiš sa stretáva so svojou matkou.
Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti.
Lebo si svätým krížom svojim vykúpil svet.
Lebo kto plní Božiu vôľu, je môj brat i moja sestra, i matka.
Ježišu, jednou z túžob môjho srdca je plniť Tvoju vôľu. Ale čo si budeme nahovárať, nie vždy je táto túžba postavená na prvé miesto, nie vždy je vodítkom mojich rozhodnutí a činov. Odpusť mi, prosím. Ak sa však pozerám cez okuliare tejto túžby plniť Božiu vôľu, môžem sa v tomto zastavení pripojiť a postaviť sa na okraj cesty, k Tvojej Matke. Aké by bolo naše stretnutie. Ako by som pozerala na Teba a Ty na mňa? Aké by boli naše pohľady, slová, gestá, …. ? (ticho)
Kráčajúc svojou krížovou cestou so svojím krížom som i ja vyčerpaná, doráňaná, unavená, ubolená…. Avšak na mojej ceste môžem aj ja stretnúť Matku. Tú istú Matku, ktorú si stretol Ty. Je tam úplne rovnako, ako bola pri Tebe. Stojí na okraji cesty, rovnako ako stála na okraji tej Tvojej. Je iba na mne, čo urobím s možnosťou pristaviť sa pri nej.
Kriste, pre Tvoju bolesť tohto zastavenia, daj mi prosím poznať, aké je to stretnúť sa so Sedembolestnou Matkou. Čo mi chce povedať, čo cíti, ako sa na mňa pozerá, aké je jej stretnutie so mnou…. ? (ticho)
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami
Aj nad dušami v očistci.
5. Zastavenie: Šimon pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž.
Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti.
Lebo si svätým krížom svojim vykúpil svet.
Ako ho viedli, chytili istého Šimona z Cyrény a položili naň kríž, aby ho ho niesol za Ježišom.
Žiadna láskavosť, žiadne hrdinstvo, Šimon isto nemal v pláne ani sa dotknúť kríža. Niesol ho z donútenia, z povinnosti. Kristus však nehundre, nezavrhuje jeho pomoc, ale pokorne ju prijíma.
Šimon si musí “zašpiniť” ruky Kristovým krížom zmáčaným od potu, krvi, blata… dokonca i od môjho hriechu. Ale dotknúť sa Kristovho kríža, hoci za cenu zašpinených rúk a z donútenia, je pre Šimona isto jedna z najväčších milostí v jeho živote. Kríž sa v tom okamihu stáva prostriedkom spojenia medzi Kristom a Šimonom. Nie apoštoli, nie učeníci, nie Kristova matka, nie uzdravení, ale iba prinútený, obyčajný, prácou zmorený Šimon pomáhal Kristovi niesť nástroj vykúpenia celého ľudstva, aj moje slabosti. Aká vzácna a jedinečná milosť.
Túžim, aby sa aj môj úplne obyčajný kríž, často nesený nedobrovoľne a s hundraním stával prostriedkom stretnutia sa s Tebou, Kriste. Aby jedinečnosť môjho utrpenia sa stala príležitosťou pre prejav jedinečnosti Tvojej milosti a lásky ku mne a iným.
Pane, aj ja mám svojich Šimonov, neboja sa zašpiniť sa mojím krížom, vďaka Ti za nich. Urob kríž pošpinený mojim hriechom, bolesťou, zraneniami,… nástrojom, v ktorom sa budeš dotýkať nielen mňa, aj tých, ktorí sa neboja podoprieť ho, poniesť ho chvíľu so mnou, zašpiniť si ním ruky,… či už je ich pomoc dobrovoľná, ale rovnako, ak by bola aj vynútená.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami
Aj nad dušami v očistci.
6. Zastavenie: Veronika podáva Pánu Ježišovi ručník.
Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti.
Lebo si svätým krížom svojim vykúpil svet.
Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.
Drahý Ježišu, kráčaš a stretávaš mnoho ľudí. Teraz z davu vystupuje Veronika. Z pohľadu technického, či praktického Ti nie je užitočná ako Šimon, ktorý zdieľa ťarchu kríža. Neponúka fyzickú silu. A predsa… Dáva do služby to, čo má – svoj jemnocit, vnímavosť, schopnosť vidieť to, čo iní nevidia. Schopnosť nájsť a rozlíšiť Boha a Božiu milosť tam, kde ho iní pokladajú za zbitého, strestaného Bohom a pokoreného. Prejav jej súcitu a nehy sa stáva tak milým Tvojmu srdcu, že túžiš zanechať svoj obraz nielen na jej šatke, ale verím Pane, že zanechávaš otlačok aj na jej duši. Otlačok, ktorý môže kontemplovať celý život. Aj takto napĺňaš svoj prísľub o tom, že nik neostane bez odmeny, kto poslúži svojmu blížnemu hoci aj najdrobnejším skutkom lásky.
Pane, len Ty vieš, koľko Šimonov a Veroník stretám na svojej ceste. Niekedy ich rozpoznávam celkom jasne, inokedy prehliadam. Len Ty poznáš veľkosť ich lásky, jemnocitu, súcitu, veľkosť ich obety. Tak ako si neostal ľahostajný voči Veronike, neprehliadni ani ich skutok lásky. Nech sa naplnia Tvoje slová, že všetko, čo urobili maličkým, urobili Tebe. Preto Ty sám buď pre nich odmenou.
Pre jemnosť Tvojho stretnutia sa s Veronikou Ťa prosím i za seba. Urob ma vnímavou pre potreby druhých, uč ma rozpoznávať veci neviditeľné ľudským očiam, čítať medzi riadkami a počúvať medzi slovami. Urob ma nástrojom Tvojej lásky voči mojim blížnym.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami
Aj nad dušami v očistci.
7. Zastavenie: Pán Ježiš druhý krát padá pod krížom.
Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti.
Lebo si svätým krížom svojim vykúpil svet.
Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou!
Opäť pociťuješ tvrdosť zeme a ťarcha kríža sa pádom zdá mnohonásobne väčšia. Ježišu môj, Tvoj kríž bol síce ťažký a pád tvrdý, no o čo tvrdšie dokáže byť ľudské srdce? O čo viac Ťa bolí neprijatie Teba do ľudskej duše. Tvoja bezhraničná láska voči človeku, ktorá ostáva tak často ľudskou dušou neopätovaná. To je skutočná tvrdosť pádu. No i napriek tomu vstávaš, lebo chceš mať otvorenú náruč a prijať človeka, keď sa rozhodne vrátiť sa k Tebe.
Pane, pozri na to moje srdce, tak často tvrdé voči blížnym aj voči Tebe. Často je hriešne a neochotné. Neochotné Ťa prijať, počúvať Ťa, neochotné prijímať Tvoje pozvania. Neochotné Ťa milovať všetkými svojimi myšlienkami a silami, celou dušou. Teba – Lásku samotnú. Odpusť mi, prosím.
Ježišu, prosím Ťa premieňaj moje srdce na jemné, vnímavé, dychtivé po poznaní a pozvaní Teba. Urob ho na Tvoj obraz, podľa Tvojho zámeru, milé a ľúbezné Tvojím očiam.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami
Aj nad dušami v očistci.
8. Zastavenie: Pán Ježiš sa stretáva s plačúcimi ženami.
Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti.
Lebo si svätým krížom svojim vykúpil svet.
Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi. Lebo prichádzajú dni, keď povedia: „Blahoslavené neplodné, loná, čo nerodili, a prsia, čo nepridájali!“
Drahý trpiaci Kriste, počas kráčania Tvojou krížovou cestou je toto jediný raz, kedy niečo hovoríš a kedy sú Tvoje slová zaznamenávané. Aký veľmi dôležitý musel byť Tvoj odkaz plačúcim ženám, keď o ňom ostala písomná zmienka. Vyzval si nás k plaču a označil za blahoslavené neplodné, tie, ktoré vtedajšia spoločnosť pokladala za Bohom strestané a odvrhnuté. Chcem vnímať hĺbku a dôležitosť týchto slov, ktoré si vyzdvihol nad svojím vlastným utrpením a uprednostnil nad súcitom.
Pane, povedal si “blahoslavené neplodné”. Koľko ráz sa mi zdá, že môj vlastný život je neplodný. Bez ohľadu na to, či mám biologických potomkov, bez ohľadu na povolanie. Akoby môj život neprinášal žiadne ovocie, bol Bohom odvrhnutý. Prosím dnes, daj mi vytrvalosť a pevnosť viery, že nech sa mi zdá môj vlastný život akokoľvek neplodný a neprinášajúci ovocie, ak je prežívaný v tesnej blízkosti Teba a s otvoreným srdcom pre plnenie Tvojej vôle, nikdy neostáva neplodným. Optikou večnosti a optikou prozreteľnosti ho premieňaš na “blahoslavený”.
Pre bolesti tohto zastavenia, pamätaj tiež na mňa, keď sa môj pozemský život bude blížiť ku koncu. Daruj mi prosím milosť “plakať samej nad sebou”, úprimne oľutovať svoje hriechy a pády a milosť udelenia sviatostí. Už teraz túžim byť čo najlepšie pripravená na tento okamih stretnutia s Tebou. Prosím Ťa o milosť dobrej a pokojnej smrti.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami
Aj nad dušami v očistci.
9. Zastavenie: Pán Ježiš padá tretí krát pod krížom.
Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti.
Lebo si svätým krížom svojim vykúpil svet.
Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.
Pane, opäť. Zase si na kolenách. Už tretí krát! Cesta sa zdá nekonečná a síl už naozaj niet. Aká láska, keď Stvoriteľ sveta je kvôli mne v bolesti a v prachu zeme už tretí krát. A čo keď príde ešte ďalší pád? Tvoja láska je tak veľká, že zbieraš sily a vstávaš. Ochotný podstúpiť riziko pádu nie iba raz, ale toľko ďalších krát, koľko by bolo potrebné.
A čo moje pády? Kiež by boli iba tri…. Vieš, Pane, koľkokrát som na svojej ceste padla ja? Viem, vieš… Som v pokušení zúfalstva, vzdať to. Veď nikam to nevedie, nič sa nemení! Snažím sa, pracujem na sebe i vzťahoch okolo seba, pracujem na vzťahu s Tebou, pracujem na svojom povolaní, pracujem…. A ja už nevládzem!
Ježišu, prosím Ta o milosť vytrvalosti a nádeje vtedy, keď nevládzem kráčať vpred, dokonca ani vstať. Keď nevidím plody svojho vynaloženého úsilia ani cieľ pred sebou. Buď pri mne blízko a daj mi pocítiť, že Ty sám stačíš. Že na ničom inom nezáleží. Tak ako Tebe záležalo iba na mne a mojej spáse, keď si tretí krát vstal, aby si šiel ďalej.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami
Aj nad dušami v očistci.
10. Zastavenie: Pána Ježiša vyzliekajú zo šiat.
Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti.
Lebo si svätým krížom svojim vykúpil svet.
Povedal im: „Na cestu si neberte nič: ani palicu, ani kapsu, ani chlieb, ani peniaze, ani dvoje šiat nemajte.“
Toto sú slová, ktorými si vysielal učeníkov hlásať Božie kráľovstvo a uzdravovať chorých. Teraz už nemáš ani Ty sám absolútne nič. Nemáš palicu, kapsu, chlieb, peniaze, a ani len jedny šaty. Strhli Ti aj spodný odev – bol nezošívaný, odhora v celku utkaný. Úplne Ťa obnažili. Podľa Tvojich vlastných slov, takto ideš na kríž, celému ľudstvu hlásať Božie kráľovstvo, Božiu lásku k nám, Božiu lásku ku mne. Takto ideš na kríž uzdravovať nás, chorých.
Koľko krát aj mne pomyselne strhávajú šaty? A to tým najrôznejším spôsobom, tými najrôznejšími zraneniami od ľudí alebo okolnosťami života, či povolania. Bože a koľko krát sa cítim pred Tebou v úplnej nahote svojej duše. Odkrytá, zraniteľná, zahanbená hriechom, zahanbená zraneniami….
Kriste, ktorý si obnažený na kríži, prosím, zhliadni na mňa vtedy, keď moja duša stojí úplne odkrytá a zranená pred Tebou. Zahaľ ma láskavým pohľadom a daruj mi milosť mať na pamäti, že obetu kríža, aj s bolesťou a hanbou tohto zastavenia, si podstúpil preto, že nám chceš darovať uzdravenie, nie zahanbenie.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami
Aj nad dušami v očistci.
11. Zastavenie: Pána Ježiša pribíjajú na kríž.
Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti.
Lebo si svätým krížom svojim vykúpil svet.
Zachráň sám seba, ak si Boží syn, a zostup z kríža! Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi so zákonníkmi a staršími: Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť!
Drahý Kriste, doteraz si kríž niesol na svojich pleciach, bol Tvojím bremenom. Teraz však klince nekompromisne, tvrdo a bolestne prebodávajú a prepájajú Tvoje ruky a nohy s krížom. Strácaš možnosť akéhokoľvek slobodného pohybu. Od tohto momentu vstupuje do dejín ľudstva vyobrazenie tohto spojenia dreva kríža a Tvojho tela prostredníctvom klincov tak silne, že sa tento výjav stáva súčasťou našich domácností, ulíc, miest, šperkov, umenia,.… Stáva sa asi najčastejším, najzobrazovanejším a najznámejším symbolom utrpenia, ale aj záchrany ľudského pokolenia. Kriste, vďaka, že si z kríža nezostúpil.
Na mojej krížovej ceste je to však Pane iné. Aj mňa často ľudia, či život “pribijú na môj kríž”. Ak by som mala tú moc, priznávam Pane, tak často by som z môjho kríža chcela zostúpiť, zachrániť sa. Drahý Bože, ale ono to nejde! A tak ostávam bezmocná, neschopná sa pohnúť, spojená s utrpením, ktoré moja ľudská slabosť odmieta. Chcem zostúpiť z kríža, no nedá sa.
Prosím Bože, v takých chvíľach, zachráň a posilňuj ma milosťou plynúcou z Tvojich prebodnutých rúk a nôh.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami
Aj nad dušami v očistci.
12. Zastavenie: Pán Ježiš na kríži zomiera.
Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti.
Lebo si svätým krížom svojim vykúpil svet.
Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?
Stojím pred krížom. Obďaleč, tam kde stali všetci jeho známi. Dovoľujem si zaradiť sa k tým, ktorých Ježiš osobne poznal. Vychádzam pritom z osobnej skúsenosti života. Koľkokrát som pocítila, Ježišu, Tvoju blízkosť a lásku, Tvoj dotyk. Táto skúsenosť dodáva pevnosť môjmu tvrdeniu, že ma isto poznáš!
Pozerám na Tvoje telo na kríži, vnímam Tvoju bolesť, agóniu i opustenosť. Priznávam, že v skutočnosti si nedokážem naplno uvedomovať fakt, že je to za mňa. Aj napriek tomu, kontemplujem tento okamih. Kristus naklonil hlavu a odovzdal ducha. Slnko sa zatmelo, nastala tma po celej zemi. Zem sa zatriasla a skaly pukali…
Najdrahší Ježišu, koľkokrát sa aj ja cítim Bohom opustená, nemilovaná, … necítim ho pri sebe, nevnímam. Chcem zrevať z plného hrdla ako Ty na kríži: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“. Chcem revať do tmy, do prázdna, do ticha. Kričať vtedy, keď sa mi pevná pôda otriasa pod nohami… Ale potom, premožená bolesťou, Ti túžim do toho ticha a tmy noci dôverne a v nádeji šepkať ako lotor: „Ježišu, spomeň si na mňa vo svojom kráľovstve.“ A túžim nachádzať Tvoj šepot a uistenie: „Ešte dnes budeš so mnou v raji.”
Drahý môj Ježišu, ak nie v týchto skúškach, prosím, aspoň potom, keď sa priblíži okamih mojej smrti, vitaj moju dušu týmito slovami. Veď si ženíchom mojej duše! A prisľúbil si, že aj keby matka na svoje nemluvňa zabudla, Ty nezabudneš.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami
Aj nad dušami v očistci.
13. Zastavenie: Pána Ježiša skladajú z kríža.
Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti.
Lebo si svätým krížom svojim vykúpil svet.
Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.
Prečo tieto slová tu, na Kalvárií? Veď toto sú slová z Nazareta. Práve v nich sa však prejavuje najhlbší stupeň odovzdanosti a dôvery. Mária si tento postoj srdca zachovávala celý život, nie len pri zvestovaní. A rovnako, ako vtedy v Nazarete, aj na Golgote ostáva jej srdce v súlade s touto vetou úplne zjednotené s Božou vôľou. Odovzdanosť uschopnila Máriu v Nazarete prijať Krista do svojho lona ako počaté dieťa. A presne táto odovzdanosť a láska otvára náruč Sedembolestnej Matky na Golgote, keď Jozef z Arimatey skladá Ježišovo telo z kríža. Rovnako ako prijala počatie a život Krista vtedy, prijíma jeho smrť a mŕtve telo do svojho lona i teraz.
Táto náruč musí byť ozaj silná, ak objíma umučené telo toho, ktorý niesol všetky naše choroby, vzal na seba naše slabosti. Zároveň však veľmi jemná a nežná, ak materinským objatím prejavuje lásku a úctu tomuto telu.
Mária, Matka Sedembolestná, ak si vtedy dokázala s jemnosťou, nehou a láskou prijať Krista, pozri aj na moje doráňané a ubolené srdce. Vypros mi milosť, aby tak, ako Jozef z Arimatey vložil telo Krista do Tvojich rúk, som aj ja dokázala do nich vložiť svoju dušu.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami
Aj nad dušami v očistci.
14. Zastavenie: Pána Ježiša pochovávajú.
Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti.
Lebo si svätým krížom svojim vykúpil svet.
Nikodém priniesol zmes myrhy s aloou. Ježišovo telo zavinuli do plátna s voňavými olejmi, ako je u židov zvykom pochovávať.
Ježišovi učeníci vkladali celú svoju nádej do Ježišových rúk. Verili, že on spasí Izrael. A teraz? Tie Kristove ruky, do ktorých vkladali všetko a zároveň všetko od nich očakávali sú nie len že nehybné, sú ešte aj prebodnuté (“deravé”). Aká bolesť, aký zmätok, aké sklamanie, aká beznádej musela miasť ich srdcia, keď sa ich obyčajné, ľudské a hriešne ruky mali postarať a pripraviť na pohreb nehybné, prebodnuté ruky Boha. Kde sa podela ich nádej vložená do týchto rúk?? Koľko nezodpovedaných otázok! Ostalo tam len ticho hrobu a len vôňa. Vôňa olejov, ktorými bolo zvykom u Židov pochovávať…
O, Kriste! Zhliadni aj na moju sklamanú nádej, keď mám pocit, že všetko, čo som Ti zverila v úplnej viere v Teba sa zdá byť v rukách, ktoré sú mŕtve, bezmocné a prebodnuté. Dopraj mi v takých chvíľach závan vône milostí. Milosť viery, že moja nádej je stále v rukách Boha. A v rukách Boha je i moje povolanie. Boha láskavého, milujúceho, víťaziaceho nad smrťou. Hoci nie vždy spôsobom, akým si to ja predstavujem.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami
Aj nad dušami v očistci.
Záver
Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti.
Lebo si svätým krížom svojim vykúpil svet.
Bič prestal plieskať, dav utíchol, rany prestali bolieť. Veľký piatok skončil. Krížová cesta je na konci. Mŕtve telo je uložené v hrobe, odkiaľ vstane z mŕtvych. Bolesť strieda radosť, utrpenie sa mení na víťazstvo, zúfalstvo na nádej.
Drahý Bože, kráčala som teraz Tvojou krížovou cestou a snažila sa ju zjednotiť s tou mojou. Prosím, zhliadni na túto modlitbu, nech Ti je milá. Odchádzam teraz opäť k svojím povinnostiam a svojím blížnym. Neopusť ma. Kráčaj so mnou celým mojím životom, aby každý okamih bežného života bol zjednotený s Tebou. Veď pamätaj na to, že iba Tvoja som, síce hriešna, ale celá iba Tvoja!
Už teraz sa teším a očakávam moje nedeľné ráno, kedy sa stretneme z tváre do tváre a ja budem môcť radosťou zvolať: „Našla som toho, ktorého moja duša miluje!“
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami
Aj nad dušami v očistci.