Boh povolal človeka k plnosti života. Povolal ho nie pre jeho zásluhy, ale z vlastného rozhodnutia a silou milosti. Svoje povolanie mu zjavil skrze Ježiša Krista. Obrazom každého povolania je povolanie patriarchu Abraháma. Boh zastal pred ním a žiada od neho, aby zanechal svoju vlasť, otcovský dom a šiel do neznáma, kde mu On káže ísť…Boh mu za to prisľubuje svoje požehnanie. Abrahám bez jediného slova ide, lebo celou svojou bytosťou uveril pozývajúcemu Bohu.
Boh povoláva každého človeka, povoláva ho k tomu svetlu, ktoré sa zjavuje v Kristovi. “Tam sa pred nimi premenil: tvár mu zažiarila sťa slnko…” aby nebudoval svoju vlasť na zemi, aby sa neviazal príliš na rodinu, lebo všetky zväzky na zemi sú len dočasné, lež aby hľadal skutočnú nesmrteľnosť, aby hľadal trvalé hodnoty v nekonečnom Bohu, ktorého treba milovať viac ako svoju vlasť, ktorého treba milovať viac ako svoju rodinu, ktorého treba milovať nadovšetko…Boh a Božie povolanie sú na prvom mieste v živote.
Boh pozval k plnosti života aj mňa a prisľúbil, že ma oblečie do nesmrteľnosti. Ak ho budem nasledovať tak ochotne ako Abrahám, Boh ma premení na svetlo Božích detí.
Zdroj: Dominik Wider OCD