Sk 4,8-12; 1 Jn 3,1-2; Jn 10,11-18
Boh nazval človeka svojím synom. Taká je realita povolania človeka, ktorý sa má pripodobniť Bohu ešte aj v sláve. Takou láskou obdaril človeka Boh Otec. Túto svoju lásku zjavil v plnosti v Ježišovi Kristovi. On, ako Dobrý pastier, obetuje za človeka svoj život a chce, aby všetci patrili do jeho ovčinca. Taká je Božia realita ľudského života a zároveň celá jeho krása. Poznajú ju však všetci? Ak ju nepoznajú, ako si ju môžu zamilovať? Ak ju nepoznajú, ako ju môžu chcieť? Byť podobným Bohu znamená byť slobodný, ako je on slobodný, byť dobrým, ako je on dobrý, žiť v pravde, ako jej on žije. Aká to radosť, byť vždy a všade človekom. Aké to šťastie, vždy rozhodovať o sebe. Aké to šťastie, nepodliehať vlastným slabostiam. Aké to šťastie, mať seba samého vo svojich rukách…Lenže, vidia všetci svoje šťastie v tomto?
Tých sa treba opýtať, či môže byť človek šťastný, keď ničí dobro, či môže byť človek šťastný, keď žije v klamstve, či môže byť človek šťastný, keď žije len zmyslom?
Ak chcem byť Božím dieťaťom, ak sa mu chcem podobať, ak chcem byť skutočne šťastný, musím svoj život prežiť s Dobrým pastierom, musím budovať na ňom, na uholnom kameni.
Zdroj: Dominik Wider OCD