Jn 15, 9 – 17
„Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov.“
V posledných dňoch môžeme mať pri evanjeliách pocit, že sa opakujú a sú stále o tom istom – Kristus stále hovorí o láske. Tento krátky text je toho rukolapným dôkazom. Pre ilustráciu si všimnime v tomto krátkom úryvku hustotu Jeho vyznaní:
„milujem vás, … zostaňte v mojej láske,… ako som ja miloval vás,. … nenazývam vás sluhami, … nazval som vás priateľmi, … vyvolil som si vás, … „
Kristus v týchto evanjeliách neprestajne hovorí o láske Boha k človeku. Dovolím si povedať, že On, ako nebeský Ženích, prostredníctvom tejto reči doslova dvorí (miestami je až romantický, nie pragmatický) a vyznáva lásku duši človeka. Hovorí ako ju miluje, ako ju dávno pred týmto vyznaním miloval, hovorí o svojej túžbe po tom, aby ľudská duša úplne spočinula v Ňom a mala tak účasť na láske Najsvätejšej Trojice v čo najväčšej štedrosti. Na láske Otca k Synovi, Syna k Otcovi a na láske v Duchu Svätom.
Všetci túžime a potrebujeme byť milovaní. Kristus neprichádza s rovnakou potrebou, veď On je láskou samotnou. Ale do tohto vyznania prichádza s rovnakou túžbou, prichádza za nami a hovorí o svojej túžbe po tom, aby sme my boli milovaní. Neuspokojuje sa s priemernosťou, obyčajnosťou, ale rovno predstavuje ten najdokonalejší, najčistejší a najsvätejší spôsob – „ako mňa miluje Otec“. Kristus nás pozýva a chce dávať účasť na tomto spôsobe lásky. Nie obyčajnej, ale takej mocnej, ktorá jedným slovom stvorila svet. Hovorí nám: „Zostaňte v mojej láske“.
Aby sme nezabudli, aká tá Jeho láska, láska v ktorej máme spočinúť, vlastne je, pozastavme sa na chvíľku ešte pri vykreslení veľkosti Jeho lásky: „ Nik nemá väčšej lásky ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov.“ Ježiš tieto slová povedal učeníkom, tesne pred umučením, pri poslednej večeri. Učeníci vtedy nemohli chápať, čo to znamená. My už vieme, že je to jasný odkaz na kríž. Ale medzi rozlúčkovou rečou a krížovou cestou bola Getsemanská záhrada. Kristus v opustenosti a vo svojej Božskosti vidí, čo ho čaká. Pozná bolesť každého jedného, jediného kroku, ktorý bude musieť urobiť cestou na Golgotu. Plne si uvedomuje prenikavosť bolesti každého úderu kladiva do klincov. Je si vedomý každého jedného tŕňa, ktorý sa zaryje do jeho hlavy, počuje každý jeden hlas výsmechu v dave od tých, ktorých miluje. Chápe ťažkosť každého jedného, hoci len plytkého nádychu na kríži. Kristus si je v Getsemany vedomý následkov svojho rozhodnutia tak, ako nikto nikdy pred ním ani po ňom. Nik nepodstúpil také utrpenie ako Ježiš. A nikto v celej histórií ľudstva pri akomkoľvek, aj banálnom rozhodnutí, si nebol tak vedomý svojej voľby ako Kristus. A napriek tomu, keď ho prichádzajú zajať s tým, že hľadajú Ježiša Nazaretského, opakovane a pevne odpovedá : „Ja som“. Neváha, nemení svoje rozhodnutie, ale pevne a opakovane vyznáva: „Ja som“ Akoby hovoril, že trvá na svojej láske, svojom rozhodnutí, je nemenný a nemenná je aj Jeho láska. Lebo – „Ja som“.
Všetci z vlastnej skúsenosti vieme, že hoci nemáme poznanie, ako mal Kristus v Getsemany, nepoznáme budúcnosť, máme poznanie minulosti – naše spomienky a zranenia, ktoré nás ovplyvňujú. Berú schopnosť milovať svojich blížnych tak, ako nás miluje Kristus – pevne, nemenne, napriek všetkému. Láska je rozhodnutie. Nespočíva v emóciách, ale v postoji srdca. To je to jediné, čo nám Kristus prikazuje a zároveň sám v tom ostáva nemenný a pevný. Nie iba v Getsemany, na Jeho postoji sa nemení nič ani dnes.
Ruku na srdce. Koľkých krížov by sme sa zľakli a nevzali na seba, keby sme vedeli, čo všetko nás na našej osobnej krížovej ceste čaká? Kiežby sa toto uvedomovanie si vlastnej slabosti stalo pre nás darom v uvedomení si veľkosti daru Božej lásky. Lásky, v ktorej nás pozýva zostávať.
Kristus bol na začiatku dnešného evanjelia dokonale priamy a jasný, nenecháva nás v zmätku. Ihneď potom, ako nám predstavil cieľ – aby sme spočinuli v Jeho láske a ukázal nám veľkosť tejto lásky – predstavuje aj cestu a spôsob, ako cieľ dosiahnuť. Jediné prikázanie: „aby ste sa milovali navzájom.“ Pane, daj nám spoznávať Tvoju lásku a daj nám milosť: lásku voči blížnym aj žiť. Jednoducho, obyčajne, primerane podľa stavu, veku, potrieb, možností, v našej každodennosti a okolnostiach života.
Katka H.