Milí priatelia,
hľadanie životného povolania je obdobím mnohých otázok a premien, časom vnútorného rastu a zrenia zároveň. Tak ako sa meníme my, menia sa i naše prvotné detské predstavy, duchovnosť, vnímanie, túžba po nekonečnosti, skúsenosť hĺbky a vážnosti osobných vzťahov. Toto všetko je však len akási príprava, preducha toho, ako sa nám zjavuje živý Boh, ak ho úprimne hľadáme a spoznávame. Odkrývanie Božieho obrazu vo svetle právd viery je teda pozvaním, ktoré sa uskutočňuje ako ustavičný živý dialóg v dynamike nášho rastu.
Úvahy Romana Guardiniho O živom Bohu (1965), ktoré Vám postupne v tomto roku prinesieme, nás chcú sprevádzať a povzbudiť na ceste nášho hľadania životného povolania. Pozývajú nás vstúpiť do ticha vnútorného dialógu s Pánom a vykročiť na dobrodružnú cestu života. Adresátom týchto slov je každý, kto sa nebojí nechať osloviť 🙂
Odkrývanie Božieho obrazu
V nasledujúcej úvahe (Božia tvár) Romano Gauardini sa usiluje odovzdať základné kontúry toho, ako sa v človeku v kontexte jeho životných vývinových období, rozvíja a odkrýva vnútorný obraz Boha. Guardini Vychádza z poznania, že najhlbší vnútorný život ovplyvňujú dve základné skutočnosti: ako človek pravdu o Bohu chápe a aký obraz Boha si v myšlienkach vytvára.
Pre dieťa je Boh najvyšší nad všetkým – Pán. Dieťa sa s Bohom stretáva v každodennom živote, stretáva ho v tichu svojho srdca, možno i častejšie a hlbšie ako dospelý človek. Akonáhle dieťa počuje a hovorí o Bohu, začne si z množstva myšlienok vytvárať Boží obraz. Vnútorný i vonkajší svet okolo dieťaťa je oživený. Realita i fantázia – všetko navzájom splýva. Detskou vierou dieťa jednoducho verí, že tento svet patrí Bohu a Boh ho stvoril. Všetky základné biblické príbehy dieťa pochopí – jednoducho, správne a hlboko v tom zmysle, ktorý Boh do týchto príbehov vložil.
Keď detský svet zaniká, človek sa ocitá uprostred veľkej premeny. V mladom človeku sa objavuje dynamický pohyb, túžba po živote sa rozširuje o nové oblasti. Človek začína pociťovať nekonečno. Predchádzajúce formy myslenia i viery sa mu zdajú detinské a tesné. Mladý človek tvárou v tvár svetu prejavuje svoju kritiku. Začína vnímať duchovno, jeho dôstojnosť a svoju vlastnú zodpovednosť zaň. I keď človek tuší, že podstata vecí je v nekonečnosti a Božej večnosti, v Božej duchovnosti a pravde, práve kdesi tu začína skutočný zápas o Boha.
Pocit nekonečnosti vlastný prebúdzajúcemu sa mladému životu postupne začína slabnúť. Nastáva ďalšia premena – človek sa ocitá v období zrelosti. Začína cítiť svoje hranice. Zrazu sa začínajú vynárať obrysy vecí, ktoré boli v prvom rozlete prehliadnuté. Človek cíti, že naráža na hranice sveta druhých. Vidí ilúziu, ktorá bola skrytá v usilovaní sa o nekonečno. Zároveň však začína chápať, čo a kto je človek sám osebe. Práve on, taký, aký je, so všetkými svojimi obmedzeniami v triezvosti svojho precitnutého bytia, je omnoho viac ako nekonečnosť života. Človek tu poznáva, že charakter je viac než nadanie. Osobnosť je prijatá a integrovaná. Veď napokon prežitá a vybojovaná konečnosť je ušľachtilejšia než zdanlivá nekonečnosť mladistvého citu.
Avšak ani toto ešte nie je posledná skúsenosť (obraz) človeka o Bohu. Do neurčitého obrazu zrazu vstupuje nová určitosť a obraz Boha zároveň ožíva. Stáva sa živým ako osobnosť plná rozhodovania. Všetky výroky ako : Boh sa pozerá na človeka, skláňa sa k nemu, dáva sa mu – dostávajú nový zmysel. Človek má pocit, že by túto duchovnosť a nemennosť vymenil za vnútornú hĺbku Božej postavy (osoby), ktorá sa k nemu nanovo približuje. Začína uznávať Božiu dejinnosť, ktorá sa zjavuje v celom Písme. V hĺbke svojej podstaty, vo svojom vedomí poznáva Boha, s ktorým sa dá hovoriť a uzatvoriť dohoda, akoby sa zrazu vynorila živá a jasná tvár. Všetko predchádzajúce zostáva však určované tým, že Boh je živá osoba. Už to nie je Boh filozofov ani básnikov, ale živý Boh, o ktorom hovorí Sväté písmo.
V ďalších častiach spolu s Guardinim prenikneme do nasledujúcich tém: Prozreteľnosť, Boh vidí, Božia vôľa, Ľútosť, Srdce a Boh, Božia trpezlivosť, Ako vieme o Bohu; Kráľ, v ktorom všetko žije, Boh utešuje, Nové nebo a nová zem, Svetlo srdca. Nech sú pre nás živým slovom, ktoré nás povzbudí k dôvere a odvahe vykročiť sa v ústrety životu.
-eb-