Mk 9, 38-43. 45. 47-48
„A kto by vám dal piť čo len za pohár vody preto, že ste Kristovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu.“
Pamätáte si evanjelium z minulej nedele? Apoštoli sa medzi sebou hádali o prvenstvo. Odpoveďou Krista bolo pozvanie k službe. Dnes opäť riešia akoby svoje elitné postavenie tak, že bránia robiť dobro v Kristovom mene tým, ktorí nechodia s nimi. A Kristus im opäť odpovedá pohľadom na službu.
„A kto by vám dal piť čo len za pohár vody preto, že ste Kristovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu.“ V tejto vete si môžeme všimnúť veľkosť a vážnosť odmeny, ktorú nám Pán sľubuje za láskavosť a službu našim blížnym. Áno, nesporne, Božia štedrosť je bezhraničná. Ale tento pohľad nás môže lákať postaviť sa do pozície tých „úžasných“, ktorí si túto odmenu zasluhujú za svoj výkon vo viere, či službe.
Dnes sa na to pozrime ináč, pohľadom maličkých a skúsme sa ponoriť do hĺbky Božej lásky, ktorá je v tomto prísľube vyjadrená. Kristus ponúka odmenu za službu tým, ktorí sú JEHO. Sme Kristovi? Vďaka krstu SME! Ak sme Kristovi, všimnime si akú veľkú pozornosť a odmenu venuje tak malému skutku, ako je podanie vody. Ani my sami si často neuvedomíme a nevšimneme takú drobnosť, drobný skutok nám prejavenej lásky od iných. Kristus si to všíma a hneď beží v ústrety s odmenou. Akú veľkú hodnotu máme v Božích očiach, keď je taký pozorný, štedrý až rozšafný v odmene tým, ktorí nám prejavia dobro? Myslím, že častokrát, ba stále, je naša hodnota v očiach Boha omnoho vyššia ako v tých našich. Ako veľmi nás miluje!
A túto lásku a starosť o nás, naše srdce a dušu, o náš večný život, dokazuje ďalej. „Ale pre toho, kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora.“ Táto veta je nesporne výstrahou pred tým, aby sme nespôsobovali pohoršenie. No je i nevyvrátiteľným dôkazom toho, že Bohu veľmi záleží na našom vnútornom živote. Lebo, kto by ho ohrozil pohoršením, kto by takto ovplyvnil zlým príkladom naše rozhodnutia, náš duchovný život, poškodil takto našej duši, toho vina je hodná veľkého trestu. Poznáme vyhrážky zo sveta detí: „poviem to mame/otcovi!“ Ako malé dieťa má istotu a oporu v láske rodiča, ktorá je pripravená ho brániť, tak láska Krista je nekonečná a naša hodnota tak veľká, že Boh neostáva bez povšimnutia voči tomu, čo nás ohrozuje.
Skúsme dnes tieto vety prerozjímať z iného uhla pohľadu. Nie ako príkaz/zákaz. Boh ako policajt, či sudca. Ale vnímajme Boha ako vášnivého a milujúceho obhajcu našej duše pred tými, ktorí jej môžu ublížiť. Ostaňme dnes chvíľočku v tichosti modlitby a iba v uvedomovaní si tejto lásky. Samozrejme, jej dokonalým naplnením je Kristova smrť na kríži, ktorá je dokonalou a už nepotrebuje žiaden iný akt lásky, či slová, ktorými by Boh lásku k človeku vyjadroval. No napriek tomu, Boh vie, že my dokonalí nie sme a napriek dokonalosti obety kríža, túžime aj po iných prejavoch lásky. Aj preto nám dáva dnešný text, aby sme mohli rozjímať o tom, akí sme mu vzácni.
Po tomto uvedomení si, akú hodnotu má naša duša v očiach Boha a ako veľmi túži po jej dobre, môžeme vnímať pozvanie k tomu, aby sme sa aj my sami starali o túto Božiu a našu vzácnosť – našu dušu, v bežnom živote. Tak ako ju chce chrániť Boh, máme ju chrániť aj my. Chrániť pred pokušením. Isto Kristus nechce, aby sme si doslovne odsekávali nohy, či ruky…. Avšak vychováva nás k tomu, že zriecť sa nejakých dobier, pôžitkov, či uspokojení, ktoré so sebou nesú aj pokušenie k hriechu, je najlepšou cestou ako chrániť dušu. Nemusíme si uťať nohu, stačí nejsť tam, kde je síce príjemne, ale zvádza nás to k hriechu. Nemusíme si odťať jazyk, stačí sa nepúšťať do rečí, ktoré môžu byť aj pekné, ale môžu niesť pokušenie vpadnúť do ohovárania, či iných hriechov jazyka. Nemusíme si uťať ruky, stačí nerobiť také dotyky, ktoré by pokúšali k hriechu dotykom akokoľvek ubližovať. Lebo je lepšie zriecť sa krátkeho pozemského pôžitku, ako ublížiť našej duši a ohroziť jej večný život. Tej našej konkrétnej duši, ktorú tak veľmi miluje a ktorú si tak veľmi bráni sám Boh. Kiež by sme dnes mali milosť túto lásku vnímať.
Katka H.