Mk 10, 17-30
„Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“
Dnešný text hovorí o bohatom mladíkovi. Čo znamená byť bohatým? Je to naozaj veľmi relatívny pojem. Relatívny naprieč históriou, naprieč zemeguľou aj naprieč našou spoločnosťou. Myslím, že väčšina tých, ktorých by sme nazvali boháčmi sa ako boháči necítia. A to, čo my vnímame ako ich prebytok, oni môžu pokladať za nedostatok.
Aj moje vlastné slová ma usvedčujú o tom, že o boháčoch premýšľam v kategórií „oni“, nie v kategórií „my“ alebo „ja“, ktorá by vyjadrila moju spolupatričnosť. Som presvedčená, že takto premýšľa väčšina z nás. Hoci, treba uznať, že v porovnaní s najchudobnejšími ľuďmi sveta som ozajstným boháčom aj v hmotnom ponímaní. Stačí, že mám všetko, čo potrebujem pre bežné fungovanie, že mám čo jesť, piť, mám strechu nad hlavou,… Už to ma robí boháčom.
Čo teda znamená byť bohatý? Áno, prvotná asociácia, ako sme už hovorili, sa bude spájať s hmotným zabezpečením. Byť bohatým však môže znamenať aj vnútorné bohatstvo. Rôzne dary, talenty, skúsenosti života, ale aj spomienky, zážitky, emócie… Čokoľvek, čo pokladáme za nám vzácne, čím máme naplnené vnútro a aj to, čím my môžeme obdarovávať iných. Bez ohľadu na hodnotu zostatku na našom bankovom účte, či sumy v daňových priznaniach, sme istým spôsobom bohatí všetci. Sme však schopní uvedomovať si dary akéhokoľvek hmotného zabezpečenia, ktorými Boh dosvedčuje Jeho starostlivosť voči nám? A čo náš vnútorný svet? Sme schopní uvedomovať si naše vnútorné bohatstvo, pomenovať ho, vážiť si ho a byť zaň vďační? Všetci sme boháčmi, len nie všetci sme ochotní a schopní si tento status v pravde priznať. Je fajn priznať si, že tými boháčmi sme nie vlastnými zásluhami. Všetko v nás je darom Božieho požehnania. To musíme mať stále na pamäti.
Odkaz, ktorý dnes Kristus adresuje mladíkovi znie aj celkom kruto: „Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“Nie iba rozpredať majetok a ponechať si peniaze zaň, ale doslova sa ho úplne zbaviť, rozdať ho. To znamená, nemať žiadnu cestu späť, aby sme si opäť zadovážili predošlé bohatstvo. A potom nasledovať Krista. Ale to naozaj máme všetci všetko predať? Nejde len o samotný úkon predaja hmotného majetku, čo nie je v realite vždy a pre všetkých možné.
Ide ešte o väčšiu radikálnosť. Radikálnosť srdca. Pripomeňme si, čo všetko nás robí boháčmi. Naše hmotné i duchovné dobrá, naše emócie, spomienky, sny, všetko, čo si ceníme vo svojom srdci. Nedá sa zbaviť sa spomienok, ktoré si ceníme, bolo by hriechom zahodiť naše talenty, naopak, máme ich rozvíjať, stalo by sa skutkom nelásky zničiť priateľstvá a vzťahy, ktoré sú v našom živote prínosné a krásne. Avšak ide o to, zbaviť sa pripútanosti k tomuto nášmu bohatstvu. Uvedomiť si, že nie sme vlastníkmi ani pôvodcami, máme iba výsadu tieto dary požívať, sme ich správcami. Kristus žiada úplne zbavenie sa všetkého, čo nás k tomu viaže, zbaviť sa všetkého, čo vedome alebo nevedome kladieme privysoko v našom živote. Zbaviť sa toho úplne až tak, aby nám naozaj neostali ani „peniaze zaň“. Stať sa v duchu chudobným pre Krista. A následne sa úplne pripútať ku Kristovi, nasledovať ho kamkoľvek pôjde.
Keď sa postupne začneme zbavovať nášho bohatstva srdca, toho, čo si ceníme, zistíme, že tým najväčším bohatstvom pre nás je vlastne celý náš život s celou svojou komplexnosťou. Ak sa zbavíme pripútanosti k jednotlivým veciam, budeme zisťovať, že vlastne to definuje nás samých, to akými sme a čím sme. A myslím, že práve toto Pán Boh od nás chce, radikálnosť srdca. Odovzdať mu postupne celý život do Božej vôle. Snažiť sa nemať nič, čo by nás spájalo s našou vôľou. Takto doslova strácať život. Na inom mieste však Kristus hovorí: „Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho.“ Je to radikálne, ťažké, na pohľad náročné, priam nemožné. To si musíme priznať. Aj Kristus si je toho vedomý, preto beží v ústrety človeku so svojou milosťou: „Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie. Lebo Bohu je všetko možné.“. Bohu je všetko možné. Kiežby nám tieto slová ostali pevne vpísané do našich sŕdc i duší, boli pre nás nádejou, stálou pripomienkou, aby sme dokázali žiť postoj srdca nevlastniaceho nič.
Skúsme dnes viac pamätať na chudobných materiálne. V modlitbe, aj konkrétnym skutkom lásky. Ale aj na tých, ktorí sú chudobní duchovne a potrebujú naše podelenie sa s milosťami, ktoré máme v našom srdci. A pre seba, si skúsme odniesť z dnešnej nedele tieto slovesá: „uvedomiť si (naše bohatstvá), byť vďační (Bohu za všetko, čo máme), zbaviť sa (akejkoľvek väzby na naše bohatstvo), nemať nič (dať Bohu aj to, čo nás môže vrátiť späť, aby nám neostali žiadne zadné dvierka pre návrat k pripútanosti), nasledovať (úplne sa upnúť na Krista). Nech je naším najväčším bohatstvom Kristus. Lebo aj túto chudobu a zároveň bohatstvo srdca, môžeme žiť. Hoci sa nám to vidí nemožné, ale Bohu je všetko možné.
Katka H.