Múd 11. 23-12,2 2 Sol 1,11-2,2 Lk 19,1-10
Tak často z úst rozličných ľudí zaznejú slová: Boh na mňa zabudol. Boh ma nemiluje. Keby bol Boh Otcom, určite by mi pomohol. Boh je tyran, lebo ma len trápi. Celý môj život je vlastne neprestajným utrpením, a vraj všetko závisí od Boha. Pri čítaní Starého zákona sa človeka zmocňuje až hrôza, toľko sa tam hovorí o Božích trestoch. Napríklad: Vyslobodenie z Egypta spojené s egyptskými ranami…
To isté Božie slovo v Kniha moudrosti hovorí, že Boh sa zmilúva nad všetkými, že Boh kajúcnikom odpúšťa hriechy, že nič z toho, čo stvoril, nemá v nenávisti, že „prišiel…zachrániť, čo sa stratilo“ – „tvoj neporušiteľný duch je vo všetkom,…Pane, priateľ života“, že Boh sa krotí v trestaní, že blúdiacich veľmi jemne karhá a napomína…
To potvrdzuje správanie Ježiša voči Zachejovi. Kristus prichádza k nemu – hriešnikovi, aby bol jeho hosťom…Zachej pochopil prejavenú milosť.
Boh ma celkom isto miluje, miluje ma aj napriek mojim hriechom. Keď vyjdem zo seba, zo zloby svojich hriechov, nebude váhať, aby prišiel ku mne a prebýval vo mne. Vtedy nebudem nariekať na nedostatok lásky, ale sám sa zrieknem všetkého pre neho.
Zdroj: Dominik Wider – Poďte k prameňom.