Jn 18, 33b-37
„Sám hovoríš, že som kráľ.“
Slovo Kráľ sa mi v dnešných časoch spája so svetom rozprávok. Avšak Kráľ z dnešného čítania má veľmi ďaleko od rozprávkových príbehov – zbičovaný, doráňaný, vysmievaný, ukrižovaný,…. A predsa. Stále je Kráľom, je tým, ktorý má moc. Dnes nepočúvame o tom, ako vstupuje do Jeruzalema a dav mu kričí na slávu. Dnes stojí pokorený pred Pilátom, ktorý má vyniesť rozsudok. Celý príbeh vnímame v kontexte udalostí Veľkého piatku.
„Si židovský kráľ?“ Celý dialóg je postavený na vnútornom hľadaní a rozlišovaní Piláta. Pozorne načúva Ježišovi, ktorý sa sám kráľom ani raz počas procesu nenazve a dokáže čítať aj to priamo nevyslovené: „Tak predsa si kráľ?“ Hoci táto veta je formulovaná ako otázka, myslím, že v Pilátovom vnútri mohla znieť ako oznamovacia veta: „Tak predsa si kráľ.“
Kristus mu prichádza na pomoc a pomenováva to, čo Pilát sám pred sebou nedokáže: „Sám hovoríš, že som kráľ…“ Nevedel nahlas a priamo vyznať, že jeho srdce spoznalo v Ježišovi Kráľa.
Rozsudok nad Ježišom bol neskrývateľne poznačený strachom, davom, neistotou a vnútorným zápasom so svedomím. Pilát bojuje sám v sebe a s poznaním, ktoré nadobúda. Najsilnejším dôkazom vnútorného rozporu je známe gesto umytia rúk. Vedel, že odsudzuje nevinného. A minimálne tušil, že odsudzuje niekoho mocnejšieho ako je on sám.
Pilát Ježišovi kráľovský titul uznal a od toho momentu ho neustále pomenováva ako kráľa. Hoci sa k nemu ako ku kráľovi nesprával. Písmo ďalej píše, že Pilát sa usiloval Ježiša prepustiť, že ho dal zbičovať a davu predstavil slovami: „Hľa, váš kráľ!“ a neskôr: „Vášho kráľa mám ukrižovať?!“ Dokonca, keď Kristus umieral na kríži, Pilát vyhotovil nápis v niekoľkých jazykoch: „Ježiš Nazaretský, židovský kráľ.“ A napriek protestu veľkňazov, na tomto oslovení trval.
Ten, ktorý ho necháva ukrižovať zároveň uznáva jeho moc. Zdá sa nám to divné? Neodsudzujme ho! Len Boh pozná a rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca a možno sa s Pilátom stretneme v nebi, ktovie.
Dnes sa chcem prihovoriť Tebe – obyčajná duša, pozri sa na seba. Aj keď nemáš také spoločenské postavenie a moc ako mal Pilát. Koľkokrát sa Ti Kristus dal poznať ako Kráľ, ako ten, ktorý má moc. Dostala si v krste adoptívne synovstvo, dostala si poznanie a Božiu prítomnosť vo svojej duši. Koľkokrát ju dokážeš rozoznať? A koľkokrát si ochotná odpovedať?
Na jednej strane uznávaš Krista za svojho Pána, na druhej strane… pozri na svoje skutky. Či nie si často ako Pilát? Si. Každý z nás je vo svojom živote ako Pilát. Dôkazom toho, že je to príbeh každého z nás je aj apoštol Peter a paradox jeho vyznania a zapretia. Aj keď nevieme, aký bol osud Piláta po vynesení rozsudku nad Kristom, či to oľutoval alebo nie, vieme s istotou, aký bol príbeh Petra. Inšpirovať sa môžeme aj lotrom z kríža, ktorý tiež spoznal v Kristovi Kráľa a prosí o to, aby si na neho vo svojom kráľovstve spomenul.
Čo viac potrebujeme k dnešnému úryvku? Denne spoznávame Kráľa našej duše. A aj keď Ho zapierame a nechávame zbičovať, či ukrižovať, vždy sa primknime k nemu ako lotor v pokornej ľútosti a túžbe po milosrdenstve. Príjme nás, ako prijal aj lotra, veď je Láskou a Milosrdenstvom.
Katka H.