Lk 21, 25-28. 34-36
Dávajte si pozor, aby vaše srdcia neoťaželi obžerstvom, opilstvom a starosťami o tento život, aby vás onen deň neprekvapil.
Apokalyptické udalosti. Tieto dni o nich počúvame veľa. Nielen z liturgických čítaní, ale možno aj zo sociálnych sietí, médií, od známych,… Srdcia uchvacuje panika. Čo máme robiť?
Možno v hĺbke duše dúfame, aby sme neboli súčasťou práve tej generácie, ktorá tieto udalosti zažije. Avšak, každý raz zažije „vlastný koniec sveta“, bez ohľadu na to, v akej dobe a generácií žije. Všetci raz prejdeme bránou smrti a postavíme sa pred Syna človeka. Odkloňme dnes pozornosť od udalostí, ktoré budú sprevádzať koniec vekov, alebo koniec nášho vlastného života.
Začíname Advent, čas očakávania Krista. Je to čas očakávania stretnutia sa s Bohom. Nemám na mysli iba to „vianočné stretnutie“, ako pripomienku Kristovho narodenia, alebo to konkrétne apokalyptické. Mám na mysli stretnutie, ktoré absolvujeme všetci. Stretnutie našej duše s Bohom – uzretie z tváre do tváre, osobný súd. Celý náš život je vlastne iba prípravou na ten okamih.
Napadlo Vás niekedy, aký bude pohľad Boha na vašu dušu v tom momente? Zrejme to nevieme, ale máme dar Božieho milosrdenstva, ktorému môžeme ten okamih zverovať už teraz. To však nevylučuje, aby sme sa naň čo najlepšie pripravovali už tu na zemi. A Advent je jednou z príležitosti, ktoré nás k tomu povzbudzujú. Veď sme dnes počuli Kristove slová: „Dávajte si pozor, aby vaše srdcia neoťaželi obžerstvom, opilstvom a starosťami o tento život, aby vás onen deň neprekvapil. Lebo príde ako osídlo na všetkých, čo bývajú na povrchu celej zeme.“
Vidíte, týka sa to nás všetkých. Nenechať si zaťažiť dušu svetom. Toto je upozornenie na nebezpečenstvo od samotného Boha. Istotne tým Kristus nemyslel, že prestaneme chodiť do práce, variť, či nakupovať,… lebo to všetko je k životu nutné. Chce však upozorniť na to, aké miesto dáme všetkým aktivitám v našom živote.
Niekedy, keď robím ťažké, ale aj ľahšie rozhodnutia, pri ktorých mi chýba jasný smer, som neistá v rozhodnutí, zvyknem sa pozrieť na svoju voľbu tým spôsobom, ako sa na ňu asi budem dívať z večnosti. Snažím sa opýtať sama seba, akú hodnotu to má z perspektívy večnosti. Neznamená to však, že si nič nedoprajem, ani nič nepotrebujem, to isto nie. Lebo ak si pozriem film, pri ktorom si oddýchnem a oddýchnutá mám viac trpezlivosti s blížnymi, alebo sa niečo nové naučím, má to význam. Ak však ten film je pre mňa stratou času, na úkor modlitby, či práve zanedbania blízkych vzťahov, hoci môže mať pekný a poučný obsah,… nepotrebujem ho vidieť pre svoj večný život.
V čase adventu si zvykneme dávať rôzne predsavzatia. Máte už to svoje? Toto je možno taká zaujímavá aktivita, v ktorej sa môžeme cvičiť počas adventu kedykoľvek, nie iba pri veľkých voľbách. Aktívne si uvedomovať a strážiť svoje srdce, či ho nezaťažujeme zbytočnými pôžitkami alebo naopak, starosťami o tento život. Či čas, ktorý nám dal Kristus na tejto zemi využívame a posväcujeme tak, aby sme ho vďaka Božej milosti mohli považovať za hodnotný aj pri pohľade na Boha z tváre do tváre. Kiež by sme mali takú milosť, aby sme čo najviac našich činností a aktivít mohli označiť ako cestu za Kristom, nie od Krista. Skúsme sa občas stopnúť v duši a zodpovedať si úprimne sami pred sebou i Bohom otázku: „Potrebujem to pre večnosť?“ Možno prirodzene a pod tichým vedením Božieho hlasu v duši zistíme, že nepotrebujeme toľko času tráviť na internete, že si môžeme odoprieť nejaké sladké pokušenia, že môžeme urobiť dobrý skutok, že možno trávime čas zbytočnosťami a naša duša si pýta čas na modlitbu,…
Možno nám tento pohľad pomôže uvedomiť si viac svoju vlastnú dušu a jej potreby. A keď ju budeme takto pozorne počúvať, zistíme, že jej najväčšou a jedinou potrebou je Kristus. Prajem sebe i Vám tichosť srdca a hlbokú vnímavosť duše, aby nás týmto adventom previedol samotný Kristus.
Katka H.