Sviatok: 15. jún
* 1579 Pribac, Francúzsko
† 1601 Pribac, Francúzsko
patrónka opustených a postihnutých ľudí, obetí zneužívania a týrania
a tiež aj patrónka vidieckych dievčat a pastierok
Narodila sa v roku 1579 vo francúzskej roľníckej rodine v mestečku Pibrac, ležiacom 15 km od Toulouse. V tej dobe sa vo Francúzsku viedli náboženské vojny medzi katolíkmi a hugenotmi. Matka jej zomrela už v ranom detstve a otec se znovu oženil. Germána mala slabé zdravie a invalidnú pravú ruku, čo u nej vyvolávalo pocit menejcennosti, asi aj tým, že sa jej druhí kvôli tomu posmievali.
Germána sa snažila konaním namáhavých prác v hospodárstve nahradzovať zomrelú matku, ale ani od rodiny sa jej nedostávalo uznanie a povzbudenie, naopak len pohŕdanie a stresujúceho nepriateľského postoja. Postrádala materskú lásku a to bol tvrdý tlak na jej psychiku, ale ona napriek tomu si dokázala nachádzať útechu u Pána. Nezatrpkla, ale bola schopná úprimných hlbokých láskyplných vzťahov k mladším deťom, keď bola medzi ne posielaná pásť ovce v horách. Už asi od deviatich rokov vedela nachádzať posilu vo vnútornej komôrke svojho srdca, kde kedykoľvek dokázala byť s Ježišom sama.
Medzi detskými pastiermi a pastierkami konala na horách svôj apoštolát. Títo horskí pastieri žili vzdialení Cirkvi a Bohu a len zriedka navštívili kostol. V detskej dôvere im zverovala svoje stádo, keď denne odbiehala od neho dole na svätú omšu, aby načerpala milosti a spojila sa s Ježišom vo svätom prijímaní. Jej konanie mnohí považovali za prehnané a svätuškárske, ona na to však nedbala. Keď sa vrátila k ovciam medzi svojich druhov, v zjednodušenej forme im rozprávala o náuke počutej v kostole, učila ich poznávať Boha a Pannu Máriu. O praktickej láske k blížnemu nehovorila len slovami, ale s nejchudobnejšími sa delila o svoje raňajky a desiatu. Mala výborný vplyv na celú skupinu pastierov. Keď sa vrátila s ovcami domov, spala v ovčinci alebo v prístavku domu. Jej životné podmienky boli viac než úbohé. Napriek tomu sa so svojím zmrzačením, kvôli ktorému robila len pomocné práce, dokázala vysporiadať, aj keď ju postoj jej rodiny hodne mrzel.
Žila podľa Evanjelia, vynikala v mnohých cnostiach, v pravdovravnosti, umŕtvovaní, láske k chudobným, prejavujúcou sa delením sa, a i. Po jej smrti sa spomínalo niekoľko zázračných udalostí, spojených s jej ctnostným životom. Uvádza sa, že napr. v lejaku prišla do kostola v suchom odeve. Alebo že z neba spadli ruže, aby ju oslobodili od krivého obvinenia z krádeže. Životopisci ale zdôrazňujú, že v podstate nerobila nič mimoriadneho. Pri jej úmrtí nebol nikto. Jedného rána vo veku 22 rokov bola nájdená mŕtva. Na jej pohrebe sa však zhromaždili zástupy. Za 43 rokov, vzhľadom k povesti svätosti, bolo jej telo r. 1644 exhumované a zistilo sa, že bolo uchránené rozkladu. Ľudia sa potom dlho u jej tela modlili a nesúhlasili s jeho opätovným pochovaním. V ďalšom roku telo Germány umiestnili v sakristii kostola. Zhromažďovaním zázrakov začal kanonizačný proces, ktorý sa ukončil 29. júna 1867.
Táto dedinčanka sa stala významnou patrónkou, jej meno patrilo na začiatku XX. storočia medzi najrozšírenejšie vo Francúzsku, jej dom sa stal cieľom pútí a k jej úcte sa začalo so stavbou baziliky.
Zdroje:
https://www.zivotopisysvatych.sk/germana-cousinova/
http://www.broumovfarnost.cz/userfiles/mesicnik%20BIM/bim-201706.pdf