Sviatok: 30. mája
po 1220 Křižanov – 1252 Lemberk
Laická dominikánka, manželka, matka
Zdislava bola mladou manželkou, na ktorú doliehali domáce starosti ale i problémy verejného života. Vedela zosúladiť svoju verejnú činnosť s domácimi povinnosťami manželky, matky a panej domu tak, že nič nebolo na úkor druhého, ale všetko tvorilo harmonicky celok svätého života.
Narodila sa niekedy po r. 1220 na hrade Křižanov v Českomoravskej vysočine. Presný dátum jej narodenia nevieme. No vieme, že bola dcérou Přibyslava a Sibyly. Zdislavin otec – Přibyslav bol významnou osobnosťou na Morave. V Brne zastával dôležité úrady a bol prvým úradníkom tamojšej hradnej správy. Vlastnil mnohé majetky a patrili mu rozsiahle územia, hlavne na Českomoravskej vysočine. No napriek tomu, v Žďárskej kronike čítame, že navonok bol rytierom, ale vo svojom vnútri bol mníchom. Podporoval kláštory a celý život prežil v službe Bohu a blížnemu. Zomrel 16.2.1251 v Brne, kde je aj pochovaný.
Zdislavina matka Sibyla pochádzala zo Sicílie, ktorá vtedy predstavovala najvyspelejšie územie západnej Európy. Pán Přibyslav si ju vzal za manželku ako vdovu po zomrelom českom veľmožovi Bohušovi.
Aj pani Sibyla podporovala kláštory, najmä kláštor rozjímavých sestier dominikánok v Brne. Zomrela 1.1.1262 a bola pochovaná v Ždiarskom kláštornom chráme.
Svoje detstvo prežila Zdislava na hrade Křižanov a v Brne. Rodičia jej poskytli všetrannú výchovu, ktorá bola základom pre jej budúci život. Častokrát sa vytrácala z Křižanovského hradu do okolitých lesov, aby sa tam oddávala rozjímavej modlitbe. Odopierala si pohodlie, postila sa. Zdislava mala aj mladších súrodencov, tri sestry a jedného brata: Eufémiu, Elišku, Libušu a Petra.
Zdislava sa vydala veľmi mladá, asi medzi 15. a 20. rokom, za pána Havla z rodu Markvarticov, ktorý spravoval hrad Lemberk v severných Čechách. Čas svadby môžeme odhadovať približne do rokov 1235 – 1240. Havel bol dôverníkom kráľa Václava I. Aj on podporoval kláštory, hlavne rytierske rády, napríklad Maltézskych rytierov v Mladej Boleslave. Tiež prejavoval veľký záujem o náboženský život. Podporoval aj rehoľu bratov kazateľov – dominikánov, ktorých si jeho manželka veľmi obľúbila. Keď sa mladý kráľovič Přemysl Otakar vzbúril proti svojmu otcovi, Havel stál verne na strane právoplatného kráľa Václava I.
Zdislavin život v manželstve smeroval k večnému cieľu – Bohu. Narodili sa jej štyri deti: Havel, Markéta, Jaroslav a Zdislav. Havel sa stal dôstojným nástupcom svojho otca. Ale aj ďalší synovia dosiahli významné postavenie v Českom kráľovstve. Zdislava so svojím manželom Havlom postavili kostol sv. Vavrinca a kláštor pre dominikánov v neďalekom meste Jablonné. Rehoľu dominikánov si tak obľúbila, že vstúpila do Bratstva laikov sv. Dominika. Dala postaviť pre dominikánov aj kláštor v Turnove. Zdislava bola síce vznešenou paňou, ale zostala pokorná a oddaná Bohu. Starala sa o chudobných, chorých a opustených a sama žila skromne podľa evanjeliovej požiadavky. Ľud si ju preto ctil a vážil a utiekal sa k nej keď niečo potreboval. Vždy bola ochotná pomôcť a poradiť. Volali ju aj matkou chudobných.
Zdislava žila praktické Evanjelium, denne sa zúčastňovala na bohoslužbách u dominikánov v Jablonnom. Rada rozjímala v kaplnke Najsvätejšej Trojice pod hradom Lemberk. Na hrade mala svoju osobnú kaplnku, kde sa modlievala spolu so svojou rodinou, vyprosovala ľudu mier a pokoj a ďakovala Bohu za preukázané dobrodenia. Jej život sa vyznačoval aj podivuhodnými skutkami, ktoré robil Pán Boh jej prostredníctvom. V Dalimilovej kronike čítame: „Päť mŕtvych mocou Božou vzkriesila, mnohým slepým zrak vrátila, mnoho chromých a malomocných uzdravila a nad inými úbohými veliké divy činila“ (Dalimil 87,5). Zdislavin život bol plný túžby za záchranu duší. Jej zázračná moc pomáhajúca telesne a duševne trpiacim, sú zachytené na 24 obrazoch, ktoré sú zavesené okolo jej hrobky pod kostolom sv. Vavrinca v Jablonnom v Podještědí.
Pani Zdislava sa nedožila vysokého veku. Bola chatrného zdravia a vyčerpala sa svojimi životnými povinnosťami. A tak po krátkom rodinnom živote so svojím manželom Havlom a s deťmi, po živote plnom dobrých skutkov k blížnym zomrela na hrade Lemberk v r. 1252 vo veku okolo 30 rokov. Pochovali ju v chráme sv. Vavrinca v Jablonnom, kde jej telo odpočíva podnes.
Hneď po smrti začali pani Zdislavu uctievať ako mocnú orodovnicu a pomocnicu. Ľud, ktorý tak veľmi milovala na ňu nikdy nezabudol. Od 13. storočia ju veriaci uctievajú ako sväticu a prosia o pomoc. Nad jej pozostatkami sa týči prekrásny barokový chrám, zasvätený sv. Vavrincovi a pani Zdislave. Pod hradom Lemberk sa nachádza známa Zdislavina studnička. Vyviera tu prameň vody, ktorou boli uzdravení mnohí, ktorí ju pili alebo sa ňou umývali a prosili pritom pani Zdislavu o pomoc.
O jej blahorečenie sa usilovalo už dávno, ale uskutočnilo sa až v tomto storočí. Za blahoslavenú ju vyhlásil pápež Pius X. 28.8.1907. Za svätú ju vyhlásil pápež Ján Pavol II. v roku 1995. Jej sviatok sa slávi 30. mája.
Zdroje:
http://www.frassati.sk/view.php?cisloclanku=2007050012
http://www.katolik.wz.sk/ZIVOTOPISY/Maj/Zdislava_z_Lemberka.html
https://www.kampocesku.cz/clanek/22145/pani-svateho-zivota-svata-zdislava-z-lemberka