Volám sa Igor Matuška, mám 27 rokov a som členom rádu menších bratov kapucínov. Momentálne pôsobím v Českej republike.
V spoločenstve Angelus som od roku 2015 a som veľmi vďačný za všetky modlitby, ktoré smerovali k Pánovi za moje povolanie.
Najdôležitejšia vec pre mňa a pre môj život je, že mám od Pána vieru že si ma povolal k zasvätenému životu, teda k životu, ktorý mám a chcem plne stráviť s Ním. To je to, čo mi dáva život, čo dáva môjmu životu zmysel. Nie je pre mňa prvoradé kde, v akom ráde či spoločenstve žijem, ale ako žijem svoj život. Či má alebo nemá zmysel.
Pochádzam zo stredného Slovenska a bol som vychovávaný v tradičnej katolíckej viere. Moja viera sa formovala v prostredí, kde bolo všetko jasné a dopredu dané, kde neexistoval priestor pre otázky, pretože na tie už boli dopredu dané odpovede na hodine náboženstva. Chodenie do kostola patrilo k nedeľnej povinnosti a viera sa žila asi tak, že mám byť katolíkom, a hotovo. Moji rodičia ma však, na rozdiel od rodičov mojich kamarátov, k ničomu nikdy nenútili.
Miništrovať som začal od svojich 4 rokov a vďaka svojej babičke som Ježiša, a vôbec Boha, nevnímal ako prísneho strážcu, ale ako priateľa a niekoho, kto ma neskutočne miluje. Už od detstva som cítil, že mám k Bohu akosi viac bližšie než moji kamaráti. Samozrejme, nebolo všetko ideálne.
Pubertu som nemal síce rebelskú, ale na určitý čas som sa od viery vzdialil. Proste, boli chvíle, keď som s vierou, či hlavne s cirkvou nechcel mať nič spoločné.
Napriek všetkému, vtedy aj dnes, ale viem, že na pozadí všetkých, i tých najťažších situácií v mojom živote, stál a čakal Ježiš.
Svoje miesto som našiel v ráde menších bratov kapucínov. V tomto rozhodnutí som bol ovplyvnený hlavne osobnosťou pátra Pia, ktorý ma zvláštnym spôsobom sprevádzal už od detstva. A ďalej to bol sv. František, človek tak dôležitý v mojom duchovnom živote. Práve on mi i dnes, keď som už pár rokov v ráde ukazuje, že najdôležitejšie je skúmať, čo odo mňa žiada Kristus.
To je niečo, čo mi nikto, ani predstavený, ani spolubratia, ukázať nemôžu. A práve preto je dobré vedieť, že sú ľudia, ktorí modlitbou sprevádzajú iných na tejto dôležitej životnej ceste.