Sviatok: 28. máj
* 745 niekde v Severnom Francúzsku
† 28. máj 812 Gellone, dnes St-Guilhem-le-Désert
mních; patrón zbrojárov a puškárov
Sv. Viliam Akvitánsky bol pôvodne grófom, žil v druhej pol. 8. a začiatkom 9. storočia
na dvore cisára Karola Veľkého. Vynikal udatnosťou, krásou, no aj čnosťami a veľmi bystrým rozumom. Cisár sa s ním radil o svojich záležitostiach. V tom čase vtrhli do Španielska mohamedánski Saracéni z Afriky, zaujali ho a mierili na sever do Francúzska. Gróf Viliam vytiahol s vojskom proti nim v mene cisára. Mohamedánov porazil a vyhnal z krajiny. Cisár ho za to vymenoval za vojvodcu Akvitánie (južné Francúzsko), ktorú oslobodil od Saracénov. Viliam sa ujal svojho nového úradu so všetkou zodpovednosťou. Snažil sa zmierniť následky vojny, staral sa o zavedenie poriadku, spravodlivosti a o blahobyt obyvateľov. Dal znovu postaviť zrúcané chrámy, založil kláštor menom Gellona, do ktorého povolal benediktínov. Neďaleko neho postavil aj ženský kláštor, do ktorého potom vstúpili jeho dve rodné sestry. Sám však túžil po samote, aby mohol slúžiť iba Bohu. Po rokoch si ho cisár Karol znova povolal na svoj dvor. Viliam mohol mať všetko, čo len chcel. No on prosil cisára, aby mu dovolil odísť do samoty.
Z toho obdobia sa nám zachovala cisárova odpoveď: „Veľmi si ranil moje srdce svojou prosbou, ale nebolo by odo mňa spravodlivé, keby som ti chcel klásť prekážky na ceste za tvojím náboženským predsavzatím. Keby si chcel vstúpiť do služby k inému panovníkovi, považoval by som to za veľkú urážku, ale že chceš vstúpiť do služby nebeského kráľa, nemôžem a nechcem mať nič proti tomu. Ale to mi urob po vôli, že na pamiatku mojej lásky príjmeš odo mňa niekoľko darov, ktoré si vezmeš do kláštora a obdaruješ ho ním.“ Cisár sa s Viliamom lúčil, akoby mu zomrel syn. Preto mu Viliam povedal: „Radšej by som nevidel slzy na vašej vznešenej tvári, keby som to vedel, bol by som radšej bez slova odišiel tajne do kláštora. Takto vás teraz prosím, aby ste ma neprepúšťali so smutnou tvárou, ale s radostným srdcom voči Kristovi. Vaše dary nepotrebujem. Nepatrí sa, aby som ich prijal, keď sa zriekam sveta. Veď sám mám dosť veľký majetok, ktorý postačí kláštoru.“ Cisár ho napokon s ťažkým srdcom a so smútkom prepustil. Ponúkal mu všetko, no Viliam si vypýtal len relikviu z kríža Ježiša Krista, ktorú Karol Veľký získal z Jeruzalema a nechal ju vyložiť zlatom a diamantmi. Cisár mu ju daroval. Všetko ostatné, čo mal, Viliam rozdal do kostolov a medzi chudobných. Potom odišiel do kláštora, kde v roku 806 prijal mníšske rúcho. Sám prosil opáta, aby mohol konať tie posledné práce. Neštítil sa ničoho. Umýval riady, rúbal drevo, nosil snopy z poľa, či prikladal na oheň a žil len v jednoduchej kláštornej cele. Bývalý mocný vojvoda a slávny vojenský veliteľ Viliam Akvitánsky sa rovnako zúčastňoval na všetkých prácach, keď pomáhal obrábať polia, na ktorých si dorábali chlieb. Pokorne slúžil Bohu, čím vzbudzoval údiv u mnohých ľudí ako vo vznešených, tak aj chudobných kruhoch. Neskoršie sa uchýlil s povolením opáta do oddelenej pustovne. Tam prežil posledné chvíle svojho života.
Zomrel 28. mája 812 v Gellone. Pochovali ho v kostole kláštora, ktorý dal sám postaviť (teraz je to St. Guilhem-du-Désert pri Aniane, západne od Montpellier v južnom Francúzsku). Jeho relikvie sú uložené v kostole St. Sternin v Toulouse. Hneď po smrti si ho uctievali ako svätého.
Pápežom bola úcta k nemu potvrdená v roku 1066. Tento veľký a mocný vojvoda sa vzdal moci aj napriek tomu, že ho priatelia presviedčali, aby
tak neurobil. On im vtedy povedal: „Môžete ma ubezpečiť, že pri vás zostanem večne?“ Viliam Akvitánsky si zvolil večnosť pred dočasnými radosťami sveta, čo je radostná správa a každý veriaci sa môže naňho v modlitbách obrátiť o pomoc.
Zdroje:
http://www.zivotopisysvatych.sk/viliam-akvitansky/
http://haber-stanislav.blogspot.com/2013/05/svati-na-kazdy-den-28-maj-viliam.html
https://www.zivotopisysvatych.sk/viliam-mnich/