Lk 4, 21-30
Preto dali znamenie spoločníkom, čo boli na druhej lodi, aby im prišli pomôcť.
Krásna scéna povolania, jedna z najslávnejších. Asi žiaden režisér, ktorý by točil film o Kristovom verejnom účinkovaní, by túto scénu nevynechal. A právom, je ozaj krásna. Väčšinou sa nám spája s duchovnými povolaniami, zvlášť s povolaním kňazov. Toto Evanjelium, hoci je o povolaní Šimona, však nie je iba pre duchovne povolaných. Je pre všetkých.
Peter nielen dnes, ale mnoho ráz v príbehoch z Písma stojí, akoby pod svetlom reflektorov. Vtedy, keď ho Kristus pochváli, ale aj vtedy, keď ho Kristus pokarhá, dokonca aj vtedy, keď Krista zrádza. Môžeme mať pocit, že na ostatných apoštolov sa trošku zabúda. Ale ja si to nemyslím. Je to iba iná forma lásky, ale je to tá istá láska, ktorá pôsobí v osobe Ducha Svätého, pri vedení svätopiscov. Petrovi lásku Boh prejavuje tým, že „zverejňuje“ jeho ťažšie chvíle v živote, aby sme pochopili hodnotu takých chvíľ, ktoré nazveme požehnané. Ostatným apoštolom Boh prejavuje lásku naopak, skrytosťou. Tým, že ich ponecháva akoby v ústraní, chráni ich na ich zraniteľných miestach. Neomieľajú sa ich pády generáciami, ale ostáva to skryté, intímne, osobné. Isto to nebol iba Peter, ktorý si od Krista vypočul napomenutie. Počas toho, ako apoštoli žili po boku Krista, boli všetci formovaní Božou prítomnosťou a blízkosťou. Všetci z nich boli pri tom istom Ježišovi a verím, že všetci zažívali Jeho lásku úplne odlišným, no osobným spôsobom. Nemohli nezažívať! Veď s ním zdieľali svoj život 3 roky pozemského putovania. Po Kristovom zmŕtvychvstaní s ním zdieľali svoj život tak úplne, až svedčili mučeníckou smrťou.
Vráťme sa však na chvíľku ešte k Petrovi. Dostal síce úrad a jeho konanie je omnoho viac sledované aj v Písme. Dostal za úlohu pásť Kristovo stádo a starať sa, viesť apoštolov i celú cirkev. Ale nebol sám. Žil v spoločenstve. Dnes, keď si nevie sám rady s úlovkom, prichádzajú mu na pomoc spoločníci. A práve preto, že tam boli priatelia, ktorí ho podporili, keď sa mu trhali siete, pomohli mu, Peter mohol prežívať osobné povolanie Kristom, dialóg stretnutia s Láskou. Pre Petra to bol Jakub a Ján. (Vo veľkonočných čítaniach to budú aj ďalší). Pre koho sme nimi my? Darujme si vzájomnú pomoc, priateľstvo, vnímavosť, blízkosť,… v problémoch, ale aj v bežnom živote. Keď nevieme ako ináč, vždy sa dá modlitbou. Komu sa „trhajú siete“? A hoci neviditeľné, ale práve pomocou, či modlitbovou podporou, pomôžeme k tomu, aby človek mohol zažívať svoj osobný dialóg s Bohom, Božiu blízkosť, svoje osobné prežívanie vzťahu Boha a človeka.
Ak by sme sa chceli dnes na Petra dívať ako na príklad duchovných povolaní, o to viac nech nás to vedie k modlitbe práve za tých, čo duchovné povolanie majú. Aby popri službe nám, dokázali prežívať intímne a hlboké prežívanie Božej blízkosti a dialóg s Kristom, ktorý by bol osobný a rozumela by mu iba duša a jej Stvoriteľ.
Nuž a čo modlitba? Dnes si v nej chcem uvedomovať hlavne formu osobnej lásky Boha voči nám. Hľadať také malé a drobné prejavy Božej lásky v našom živote, ktoré sú veľmi adresné, osobné a ktoré môžeme nájsť iba my. Len my sami môžeme doceniť ich veľkosť a nežnosť. A tiež chcem v modlitbe prosiť za tých, ktorí žijú duchovné povolanie, aby mali milosť zažívať veľmi hlboké a osobné spojenie s Bohom v najhlbších vrstvách duše.
Katka H.