Sviatok: 23. mája alebo 2. apríla
*1899 Sighişoara (Segesvár), dnešné Rumunsko
†1945 Győr, Maďarsko
Narodil sa v Segesvári v dnešnom Rumunsku ako siedme z ôsmich detí baróna Gábora Apora a jeho manželky komtesy Fidélie, z rodu Pálffy.
Na štúdiá bol poslaný do jezuitského kolégia v Kalksburgu (dnes súčasť Viedne) a do Kalocse. Po absolvovaní jezuitského seminára v Innsbrucku bol 24. augusta 1915 vysvätený za kňaza.
Počas 1. svetovej vojny bol vojenským kaplánom. Neskôr bol poslaný do Gyuly (Maďarsko), kde sa stal najprv vikárom a v roku 1918 farárom. V medzivojnovom období založil mnohé dobročinné inštitúcie, čím si vyslúžil prezývku “farár chudobných”.
21. januára 1941 ho pápež Pius XII. vymenoval za biskupa v Győri, neďaleko Bratislavy. Ako biskupské heslo si zvolil: Crux firmat mitem, mitigat fortem (Kríž posilňuje slabých a mierni silných).
V čase 2. svetovej vojny bol jedným z najostrejších kritikov prenasledovania Židov, proti ktorému opakovane protestoval spoločne s ostatnými maďarskými biskupmi, aj sám. Krstil ich, a schválil, aby im boli vydávané falšované krstné osvedčenia. Vystupoval tiež na ich obranu vo svojich kázňach a organizoval pre nich humanitárnu pomoc.
Ku koncu vojny biskup ponúkol svoju rezidenciu utečencom.
Keď na Veľký piatok 30. marca 1945 Červená armáda ovládla mesto Győr, sovietski vojaci prišli a prehľadali rezidenciu, či sa tam neskrývajú Nemci. Neskôr v ten istý deň sa vrátili a chceli niekoľko žien, ktoré by pomohli s „prípravou jedla a lúpaním zemiakov“.
Biskup bol na túto požiadavku pripravený a zaviedol ich do tej časti rezidencie, kde ubytoval mužov a staré ženy. Tam sa na výpomoc v kuchyni ponúklo niekoľko dobrovoľníkov. Dievčatá a mladšie ženy boli ukryté, takže si červenoarmejci žiadnu nevšimli.
Neskôr sa však niekoľko vojakov, značne opitých, vrátilo. Vrazili do rezidencie a narazili na jedno mladé dievča, ktoré mysliac si, že nebezpečenstvo už pominulo, opustilo skryté priestory. Vojaci začali dievča naháňať, tá utekala a volala o pomoc biskupovo meno. Biskup pribehol, postavil sa medzi ňu a vojakov, ukázal na dvere a skríkol „sem nesmú, nech okamžite odídu!“.
Zmätení vojaci sa pred statným a energickým mužom v sutane skutočne dali na ústup, ale jeden z nich sa na odchode otočil a vypálil po biskupovi dávku.
Biskupa zasiahli tri guľky, z toho jedna spôsobila vážne zranenie v bruchu. Ťažko ranený bol prevezený do nemocnice, kde bol operovaný a prijal sviatosti. Lekári dúfali, že prežije, ale o dva dni neskôr sa objavili rýchlo silnejúce príznaky infekcie, proti ktorej boli bezmocní.
2. apríla, na Veľkonočný pondelok, biskup Apor zomrel. Odmenou mu pred smrťou bola správa, že vojaci sa už do rezidencie nevrátili, na čo reagoval vetou: “Ďakujem Bohu, že prijal moju obeť.”
Pápež Ján Pavol II. ho roku 1997 vyhlásil za blahoslaveného. V Budapešti je po ňom pomenované námestie (Apor Vilmos tér).
Zdroje:
https://cs.wikipedia.org/wiki/Vilmos_Apor
https://pl.wikipedia.org/wiki/Vilmos_Apor