Sviatok: 19. marec
* 1921 Remeš
† 1945 Mauthausen
„Mám priateľa, ktorý ma ani na okamih neopustí… S ním sa dá vydržať všetko.“
V prvú októbrovú nedeľu roku 1987 blahorečil pápež Ján Pavol II. apoštola robotníkov dvadsiateho storočia, mladého tlačiarenského učňa Marcela Calla. V neľahkých časoch druhej svetovej vojny zomrel preto, lebo bol „príliš katolícky.”
Marcel sa narodil 6. decembra 1921 v Remeši vo Francúzsku. Jeho rodičia i šesť súrodencov muselo denne zápasiť o prežitie. Hoci na stole neraz chýbal chlieb, v ich srdciach nechýbala zdravá kresťanská viera.
Ako štrnásťročný musel Marcel napriek dobrým výsledkom nechať štúdium a zamestnal sa v tlačiarenskej dielni. Medzi mladými robotníkmi si čoskoro našiel svoje miesto a keď vstúpil do Spolku katolíckej mládeže pod vedením otca Martinaisa, začal svojim kolegom predkladať veľké kresťanské ideály. Celý svoj voľný čas venoval druhým. Bol pre mladých vzorom a formoval ich v evanjeliovom duchu. Ako dvadsaťročný sa zoznámil s rovesníčkou Margarétou, ktorá bola rovnako zapálená pre Krista. Ich vzťah bol hlbokou a dôkladnou prípravou na uzavretie sviatostného manželstva, no ich plány prekazila vojna.
Marcel dobrovoľne odišiel na práce do Nemecka a posledné roky krátkeho života prežil v koncentračnom tábore. Po príchode do zbrojárskeho závodu v Zella-Mehlis sa hneď vybral hľadať kňaza. Onedlho zriadil malú kaplnku, kde sa v nedeľu slúžili sväté omše a založil skupinku Katolíckej akcie. Svedectvom o jeho bezhraničnej dôvere v Boha a odovzdanosti do jeho vôle sú listy rodičom a snúbenici. V liste z 1. novembra 1943 píše: „Nemyslite si, že som znechutený. To by nebolo dôstojné kresťana. …Keď mi občas vypadne nejaká slza, obrátim sa ku Kristovi. Tu je potrebné ošetrovať mnohé mravné rany…”
Jeho duchovný život čerpal z modlitby a práce, no predovšetkým zo sviatostí. Istý jeho rovesník dosvedčil, že k prijímaniu nikdy nepristupoval sám. Pochopil, že Eucharistia je Kristova obeta za všetkých, a preto vytvoril medzi kamarátmi tzv. reťaz svätého prijímania. Marcelov duchovný program bol bohatý: každodenné rozjímanie, svätá omša, čítanie evanjelia, duchovné vzdelávanie, adorácia, modlitba ruženca, večerné spytovanie svedomia, časté pristupovanie k sviatosti zmierenia a duchovná obnova. Okrem toho mu čas vypĺňala ťažká práca a organizovanie akcií pre mladých.
Takáto činnosť však nebola príliš po vôli úradujúcej moci a 19. apríla 1943 si po Marcela prišlo gestapo. Ako dôvod zatknutia uviedli: „Bol príliš katolícky.”
Marcel sa nepoddal ani po uväznení v koncentračnom tábore Mauthausen. Kruté zaobchádzanie však podlomilo jeho zdravie a mladý apoštol robotníkov zomrel 19. marca 1945.
Na slávnosti jeho blahorečenia 4. októbra 1987 sa zúčastnil jeho brat kňaz aj snúbenica, ktorá sa z lásky k nemu nikdy nevydala.
Zdroje:
http://www.katnoviny.sk/Kn_2001/38_2001/obnova.htm
http://www.dioezese-linz.at/ordinariat/dioezesanarchiv/biografien/callo.asp