Sviatok: 20. februára
*11. jún 1908 Aljustrel pri Fatime: František
*11. marec 1910 Aljustrel pri Fatime: Hyacinta
† 4 apríla 1919 Lisabon: František
† 20. február 1920 Lisabon: Hyacinta
Malá Hyacinta je veľká svojou ozajstnosťou, nevinnosťou a bezvýhradnou láskou, s ktorou prinášala obete za hriešnikov, pre lásku k Pánovi Ježišovi a k Panne Márii. Tá sa jej, Františkovi a Lucii zjavovala od 13. mája do 13. októbra 1917, aby upozornila na potrebu pokánia a zasvätenia ľudstva.
Hyacinta Marto sa narodila 11. marca 1910 vo Fatime. Otec sa volal Manuel Pedro Marto a matka Olympia. K dvom deťom z matkinho prvého manželstva pribudlo sedem ďalších. Dvom najmladším z nich sa dostalo milosti nebeských zjavení.
Keď mala Hyacinta 6 rokov, jej aj bratovi Františkovi a sesternici Lucii sa zjavil anjel mieru. So sklonenou hlavou k zemi ich naučil nasledujúcu modlitbu: „Môj Bože, verím v Teba, klaniam sa Ti, dúfam v Teba a milujem Ťa. Prosím za odpustenie pre tých, ktorí v Teba neveria, ktorí sa Ti neklaňajú, ktorí v Teba dúfajú a nemilujú Ťa.“ V lete ich znovu vyzval, aby sa veľmi modlili, pretože Ježišovo a Máriino Srdce majú s nimi veľké plány milosrdenstva. Vyzval ich, aby prinášali aj obete ako pokánie za hriechy, ktoré Boha urážajú a ako prosbu za obrátenie hriešnikov. Predovšetkým mali pokorne prijímať utrpenie.
S veľkou láskou v srdci sa učili najrôznejšiemu odriekaniu si dovolených vecí a rôznemu asketizmu. Napr.: zriekli sa desiaty, oddialili pitie, keď sa popálili žihľavou, s radosťou hovorili: „z lásky k Pánovi Ježišovi a za obrátenie hriešnikov.“ Podobne, keď objavili, že povraz uviazaný okolo tela môže pôsobiť nepríjemne, začali ho nosiť. Hyacinta brala modlitby a skutky pokánia za obrátenie hriešnikov tak vážne, že si nenechala ujsť žiadnu príležitosť. Bola veľmi živá a impulzívna.
V polovici októbra ich anjel naučil modlitbu: „Najsvätejšia Trojica, …“ a potom im podal Eucharistiu. To zapôsobilo na Hyacintu najviac.
Potom nasledovalo šesť mariánskych zjavení od 13. mája 1917 v Cova da Iria, kam vodili na pastvu ovce. Hyacinta prvé zjavenie krásnej pani doma prezradila, ale neverili jej. Mamička dokonca chcela, aby šla povedať každému, kto jej uveril, že klamala a prosila za odpustenie. Až neskôr sa všetko zmenilo.
V zjaveniach uvideli deti aj peklo a boli im zverené tajomstvá, ktoré obsahovali predpoveď 2. svetovej vojny, obrátenie Ruska i útoky na pápeža a cirkev. Zverené tajomstvo nebola Hyacinta ochotná prezradiť ani pod hrozbou, že ju zaživa usmažia v oleji. Aj také utrpenie bola ochotná priniesť za obrátenie hriešnikov, za ktorých už predtým s láskou prinášala všetky obete. Tiež nezabúdala pridávať obete za sv. Otca, ku ktorému chovala v srdci veľkú úctu.
V októbri 1918 vážne ochorela a mala veľké bolesti v prsiach. Kým išla do nemocnice, navštívila ju opäť Panna Mária a opýtala sa jej, či chce obrátiť ešte viac hriešnikov. Po súhlasnej odpovedi sa dozvedela, že bude veľa trpieť v nemocnici a utrpenie má znášať za obrátenie hriešnikov, na odčinenie hriechov proti Nepoškvrnenému Srdcu P. Márie, na zmier a za sv. Otca. Panna Mária jej tiež predpovedala utrpenie v nemocnici v Lisabone, kam za ňou neprídu ani rodičia a že tam zomrie. Vyhlásila, že nemá strach, pretože vie, kto pre ňu nakoniec príde a odvedie ju do neba. Lucii ďalej pri poslednom stretnutí povedala: „Modli sa za mňa, už Ťa nikdy (tu) neuvidím ani nikoho z rodiny a umriem úplne sama.“
Tak sa aj stalo. Ešte nemala ani 10 rokov. Medzi jej posledné slová patrilo: „Môj Ježišu, milujem Ťa a z lásky k Tebe chcem veľmi trpieť.“ „Ježiš, teraz môžeš obrátiť mnoho hriešnikov, pretože táto obeť je veľmi veľká.“
František Marto sa narodil 11. júna 1908. Nebol náladový a živý ako Hyacinta, naopak, mal miernu a povoľnú povahu. Keď pri detských hrách vyhral a niekto mu to chcel uprieť, povolil bez odporu so slovami: „Myslíš, že si vyhral ty? – Nuž, dobre! Mne na tom nezáleží!“ Inokedy bol okradnutý o vreckovku s obrazom Panny Márie, ktorý predtým deťom ukazoval. Lucia ho potom objavila pri jednom z prítomných chlapcov a začala kvôli nemu hádku. František ju však ukončil slovami: „Nechaj ho! Čo mi na tej šatke záleží?“
Miloval prírodu, najmä slnko, ktoré ako pastier nazýval lampou nášho Pána a rád obdivoval jeho východ aj západ. S nadšením pozoroval odrazy jeho lúčov v oknách aj v kvapkách vody na stromoch a kríkoch. Keď bol s Hyacintou a Luciou na kopcoch, jeho zábavou bývalo sadnúť si na najvyššiu skalu a hrať im na píšťale. Alebo si často spieval:
„Milujem Boha na nebi, milujem ho aj na zemi;
milujem kvety na poli, milujem ovce na horách. …“
V roku 1915, teda v siedmich rokoch, mal s mladšou sestrou a so sesternicou Luciou prvé zjavenie anjela Mieru, popisované v životopise Hyacinty. On sám len videl, ale nepočul. Slová mu tlmočili dievčatá. Keď sa v modlitbe potom skláňali k zemi, býval prvý, koho tá poloha unavovala a nariekal kvôli bolesti chrbta. Prítomnosť anjela však vo svojich myšlienkach prežíval ešte dlho po zjavení. Aj po svätom prijímaní od anjela vraj veľmi intenzívne cítil, že Boh je v ňom bez toho, aby mu bolo jasné, ako je to možné.
Dievčatá vždy Františkovi rozprávali, čo Panna Mária povedala, lebo aj pri týchto zjaveniach videl, ale nepočul. Keď počul o prísľube, že príde do neba, bol šťastný, skrížil ruky na prsiach a zvolal: „Ach, Panna Mária! Budem sa modliť toľko ružencov, koľko budeš chcieť!“ Od tej chvíle sa začal od detí vzďaľovať, ako by sa šiel prechádzať. Keď na neho volali a pýtali sa ho, čo robí, zdvihol ruku a ukázal ruženec. Tak taký bol František, jeden z troch fatimských vizionárov, ktorým sa Panna Mária zjavovala každý mesiac od 13. mája do 13. októbra 1917 na Cova da Iria.
Na jeseň 1918 František ochorel a najradšej mal návštevy Lucie a Hyacinty, pretože im mohol ľahko otvoriť svoje srdce a vyjadriť svoje najhlbšie pocity. Deň pred svojou smrťou si Luciu zavolal a povedal jej, že sa bude spovedať, aby po svätom prijímaní mohol zomrieť. Chcel od nej a od Hyacinty, aby mu pripomenuli, na čo by snáď mohol zabudnúť. O niektorých veciach chcel povedať ešte raz, pretože uvažoval, že Pán by kvôli jeho hriechom mohol byť ešte smutný. A dodal: „keby som nezomrel, nikdy by som to už neurobil.“ Potom zopäl ruky a povedal modlitbu: „Ó môj Ježišu, odpusť nám naše hriechy, priveď do neba všetky duše, zvlášť tie, ktoré Tvoje milosrdenstvo najviac potrebujú!“ A s dojatím očakával šťastný okamih.
So svojou sestrou bol blahorečený 13. mája 2000 pápežom Jánom Pavlom II.
Pápežom Františkom boli obaja v deň stého výročia prvého zjavenia Panny Márie vo Fatime (13. mája 2017) svätorečení. Ako deň ich spoločnej pamiatky bol vyhlásený 20. február – deň ich stretnutia v nebi.
Zdroje:
http://catholica.cz/?id=581
http://catholica.cz/?id=1074
https://www.zivotopisysvatych.sk/hyacinta-marto/
https://modlitba.sk/?p=14457
https://pt.wikipedia.org/wiki/Ol%C3%ADmpia_L%C3%BAcia_de_Jesus_dos_Santos