Sviatok: 5. október
* 21. marca 1918 Ferrara
† 5. októbra 1946 Rimini
„Môj životný program sa dá zhrnúť do jedného slova: svätý“.
Alberto je známy ako inžinier lásky, ktorý kráčal po vlastnej ceste svätosti tým, že sa celý daroval a rozdával v službe chudobným a núdznym po druhej svetovej vojne.
Narodil sa 21. marca 1918 vo Ferrare ako syn bankového úradníka a ženy angažovanej v Cirkvi a pozornej voči chudobným. Ku formačnému účinku rodiny sa neskôr pridal aj formačný účinok saleziánskeho oratória, kde sa naučil pestovať modlitbu a milovať Eucharistiu.
Alberto mal silný sklon k atletike a miloval všetky druhy športu, zvlášť bicyklovanie. Keď mal 15 rokov, zomrel mu otec a on si v tom čase začal písať duchovný denník, v ktorom podrobne vykreslil svoj denný program: „Vstanem každé ráno, len čo zazvoní budík; každý deň polhodina meditácie, ktorú nezanedbávať, s výnimkou nepredvídaných okolností; najmenej 1,5 hod. zasvätiť duchovnému čítaniu; každé ráno sv. omša a čo najčastejšie sv.prijímanie; týždenná spoveď a časté duchovné vedenie; denná modlitba ruženca a napoludnie Anjel Pána.“
V 18 rokoch ho zvolili za vedúceho Katolíckej akcie. Na Bolonskej univerzite pokračoval v aktivitách tejto katolíckej organizácie. Jeho prvoradou starosťou boli chudobní.
V roku 1941 získal titul inžiniera. Vyučoval na strednej škole, pripravoval projekty a veľa času trávil adoráciou Eucharistie.
Počas druhej svetovej vojny sa musel s celou rodinou presťahovať kvôli bombovým útokom. Ale aj tak sa po každom nálete s nasadením vlastného života ponáhľal na bicykli do mesta, aby pomohol zraneným, zomierajúcim a tým, čo stratili domov. Podarilo sa mu tiež zachrániť veľa ľudí pred odvlečením do nemeckých koncentračných táborov.
Po oslobodení v 1945 sa vrátil späť do Rimini, kde ho mestské autority poverili úlohou vybavovať možnosti bývania v zničenom meste bez vody a elektriny. Pre chudobných zariadil aj výdaj polievky, sv. omšu a často sa s nimi modlieval. Po čase sa stal aktívnym členom Kresťanských demokratov. Politickú angažovanosť chápal ako dôležitú službu viery a spravodlivosti pre spoločnosť. Rešpektovala ho nielen vlastná strana, ale aj komunisti, hoci ich otvorene kritizoval, najmä pre jeho čestnosť a hlboký záujem o dobro občanov.
Ale rok nato, 5. októbra 1946, ho zastihla smrť. Keď sa na bicykli uberal na verejnú volebnú schôdzu, zrazilo ho vojenské nákladné auto, ktoré sa rútilo bláznivou rýchlosťou. Bolo to obdobie, kedy sa Alberto zriekol dokonca topánok, aby ich dal chudobným, a chodil po Rimini bicyklom, aby sa dostal k ľuďom, ktorí dostali prístrešie, a mohol im doniesť potraviny a duchovnú útechu.
Cirkev ho predkladá mladým tretieho tisícročia ako vzor svätosti v každodennom živote. „Alberto ukázal, ako sa kresťanskí laici vedia v premenách čias a situácií bezo zvyšku oddať budovaniu Božieho kráľovstva v rodine, práci, kultúre, politike, a prinášal Evanjelium do srdca spoločnosti“, povedal pápež.
5. septembra 2004 bol vyhlásený za blahoslaveného.
Zdroje:
http://www.vatican.va/news_services/liturgy/saints/ns_lit_doc_20040905_marvelli_en.html
http://www.dokumenty.acsslovakia.sk/prihovory/uvod200410.pdf
https://www.zivotopisysvatych.sk/alberto-marvelli-laik/