Sviatok: 1. august
* 27. septembra 1696 Marianello
† 1. augusta 1787 Pagani
Alfonz sa narodil 27. septembra 1696 v Marianelle pri Neapole. Pochádzal zo šľachtickej rodiny. Obdarený výnimočným nadaním, veľmi skoro sa začína venovať štúdiu humanitných vied a po jeho ukončení, ako 13 -ročný filozofii a právu. V 17 -tich rokoch sa stáva doktorom cirkevného aj civilného práva. Nastupuje kariéru uznávaného advokáta.
Avšak v roku 1723 dochádza v jeho živote k zásadnému obratu. Prehra v dôležitom súdnom procese, ktorá bola výsledkom „nespravodlivosti tohto sveta” sa stane príčinou, pre ktorú sa rozhodne navždy opustiť súdne siene.
Po troch dňoch prežitých v hlbokej modlitbe, odovzdáva svoj život Bohu. Vstupuje do seminára a o tri roky prijíma kňazskú vysviacku. V roku 1732 zakladá Kongregáciu Najsvätejšieho Spasiteľa (neskôr premenovanú na Kongregáciu Najsvätejšieho Vykupiteľa) – redemptoristov, ktorú schválil pápež Benedikt XIV. až v roku 1749.
Po 30 – ročnej misionárskej činnosti sa stáva biskupom, avšak v roku 1775 sa zrieka tohto úradu. Vracia sa medzi „svojich synov” do kláštora v Pagani, kde 1. augusta 1787 zomiera v povesti svätosti, vo veku 91 rokov.
Sv. Alfonz veľmi miloval Boha. Preto vo všetkom hľadal a plnil Jeho vôľu. Vedel totiž, že ona je preňho tým najväčším dobrom. Božiu vôľu poznával postupne.
Už ako mladý advokát patril do tzv. Kongregácie doktorov, ktorej poslaním bolo slúžiť chudobným. Často pomáhal v nemocnici pre najbiednejších, kde prežil svoje obrátenie. Tam ako keby počul výzvu: „Nechaj svet a odovzdaj sa mne!” Neskôr už ako kňaz, sa venuje chudobným a opusteným v samotnom Neapole, ale hlavne v okolitých horských dedinkách, lebo tamojší ľudia boli celkom pozbavení duchovnej starostlivosti. Čím ďalej, tým viac cíti, že Boh ho posiela hlásať evanjelium práve im. Zjednocuje sa s Ježišom Kristom v Jeho misijnom poslaní niesť ľuďom spásu.
Všetky dary, ktoré Alfonz od Boha dostal, dáva do služieb hlásania Božieho Slova. Túži čo najviac ľudí priviesť k Bohu, k láske k Ježišovi Kristovi. Píše mnoho kníh, skladá náboženské piesne, maľuje obrazy, ale najmä káže a spovedá. Chce, aby všetci spoznali veľkosť Božej lásky. Božím riadením zakladá rehoľu redemptoristov, ktorej poslaním je: „Nasledovať príklad Spasiteľa Ježiša, hlásaním Božieho Slova chudobným …”. Redemptoristi to dnes robia viacerými spôsobmi: skrze misie, duchovné cvičenia, duchovné obnovy, vydavateľskú činnosť, ale najmä skrze svoje zasvätenie sa Najsvätejšiemu Vykupiteľovi.
Alfonz poukazoval na hojnosť Božej lásky, ktorá sa zjavila v Ježišovi Kristovi. On z lásky k ľuďom prichádza na svet, aby plnil Otcovu vôľu. Vystupuje na kríž a slávne vstáva zmŕtvych, aby spasil svet. Táto láska bola pre sv. Alfonza žriedlom apoštolskej horlivosti. Ľuďom hovoril o Bohu milujúcom, ktorý odpúšťa všetkým ich hriechy. Boh nie je despota, ktorý by čakal, kedy človek zblúdi, aby ho mohol potrestať. On je predovšetkým milujúci Otec, ktorý posiela svojho Syna Ježiša Krista, aby ich mohol vykúpiť Jeho smrťou na kríži. Preto, ako podmienku hlásania „Živého Boha”, Alfonz kládol veľký dôraz na modlitbu.
Nemôžeme nechať bez povšimnutia nadčasový charakter Alfonzovej duchovnosti. Evanjelium je aktuálne v každom čase. Taktiež „hojné vykúpenie”, ktoré hlásal on sám a po ňom členovia ním založenej rehole, je nadčasové. Vždy, v každej epoche, sa hlása Radostná Zvesť slovom i príkladom.
Panna Mária je pre Alfonza „Bránou do neba”, „Cestou ku Kristovi”. Mária je matersky činná všade tam, kde sa Kristus chce narodiť v srdciach ľudí. Je prítomná tam, kde sa rodí Cirkev. Preto je „Matkou Cirkvi”, je Matkou všetkých kresťanov. Alfonz vedel, že sa to vzťahuje aj na neho. Preto sa postavil na stranu sv. Apoštola Jána a vyznal Márii svoje synovstvo. Veril, že Ona mu môže vyprosiť všetky potrebné milosti k tomu, aby sa mohol zjednotiť s Kristom Vykupiteľom umierajúcim na kríži pre spásu celého sveta. To, že Presvätá Bohorodička nesklamala jeho očakávania, dosvedčujú slová, ktoré povedal pred smrťou: „všetko som dostal od Nej”.
Mariánska úcta má pre neho zmysel iba vtedy, ak to súvisí s láskou k Ježišovi Kristovi. Ježiš je Cieľom, Mária je Prostrednicou, ktorá k Nemu vedie. Bol hlboko presvedčený o účinnosti príhovoru Matky u svojho Syna. Preto na misiách rád nazýval Máriu Matkou Milosrdenstva, Matkou hriešnikov, teda tých, ktorí sa potrebovali vrátiť k Bohu. A keďže iba Ježiš odpúšťa hriechy, Mária ako Jeho Matka im môže toto odpustenie vyprosiť.
Čisto alfonziánskym je nazývať Pannu Máriu „Matkou Dobrej Rady”. Od Nej sa môžeme naučiť, ako s rozvahou a pokojne prijímať všetko, ako načúvať hlasu Božej Múdrosti. Postupovať pokojne a múdro ako Tá, ktorá bola pohotovou Služobnicou Pána.
Za blahoslaveného Alfonza vyhlásil pápež Pius VII v roku 1816 a za svätého pápež Gregor XVI. o 23 rokov neskôr.
Zdroje: