Sviatok: 30. júl
* 12. 5. 1866 Herceg Novi
† 30. 7. 1942 Padova
„Prečo by sme mali uponižovať duše, ktoré k nám prichádzajú zmieriť sa s Božou láskou? Či azda Ježiš uponížil Magdalénu, cudzoložnicu alebo mýtnika?“
Narodil sa ako Bogdan Mandić 12. mája 1866 v mestečku Herceg Novi pri zálive Boka Kotorská v dnešnej Čiernej Hore. Bol najmladší z dvanástich detí.
Telesným vývojom zaostával za inými; po celý život ostal slabý a trocha deformovaný. No duševne a duchovne prekonával svojich rovesníkov. Bol priateľský a rád sa s chudobným kamarátom podelil o desiatu, ktorú mu pripravila do školy matka. Keď niekto začal s neslušnými rečami, Bogdan šikovne obrátil pozornosť iným smerom. Keď to nepomohlo, vedel aj pokarhať previnilca.
Veľmi sa ho dotýkalo odveké nezmieriteľné nepriateľstvo medzi katolíkmi a pravoslávnymi. Rozhodol sa, že bude misionárom zjednotenia medzi týmito dvoma kresťanskými spoločenstvami. Zdalo sa mu, že to bude môcť uskutočniť v reholi kapucínov. V jeho rodnom mestečku mali kláštor kapucíni benátskej provincie. Tí ho ochotne prijali a poslali ho na dva roky predbežného štúdia do talianskeho mesta Udine. Tamojší predstavení mali obavy z jeho zdravia, ale čoskoro zistili, že v tom slabom tele je silný duch.
Rehoľný noviciát v meste Bassano del Grappa začal 2. mája 1884. Spolu s rehoľným rúchom dostal rehoľné meno Fra (Brat) Leopold. Náročný program kapucínskeho noviciátu si plnil svedomito: časté pôsty, dlhé modlitby, dlhé mlčanie, horlivé štúdium rehoľných pravidiel, a to všetko pri skromnej strave. Keď mu predstavení kvôli chatrnému zdraviu chceli dovoliť výnimku, s vďačnou skromnosťou odmietol. Tak sa chcel pripraviť na tvrdý misionársky život. Po noviciáte študoval filozofiu v Padove a teológiu v Benátkach. Kňazskú vysviacku prijal 20. septembra 1890. Po vysviacke si ešte rok dokončoval teologické štúdium.
Od r. 1891 do r. 1906 pôsobil v rozličných kapucínskych kláštoroch, kde pomáhal spovedať, vyučovať katechizmus a konal iné ponížené služby, ako bolo napr. kveštovanie čiže žobranie o almužnu. V roku 1906 ho predstavení určili definitívne do Padovy, kde mal účinkovať predovšetkým ako spovedník. Páter Leopold prijal rozhodnutie predstavených, no pritom nezabudol na svoj ideál zmierenia. Ako spovedník chcel zmierovať s Kristom a Cirkvou tých bratov a sestry, ktorí boli od nich oddelení hriechom. Zároveň chcel všetky svoje námahy a utrpenia obetovať za zjednotenie kresťanov vo svojej otčine.
Spovedal v jednoduchej izbici pri kapucínskom kostole. Od skorého rána k nemu prichádzali kajúcnici všetkých spoločenských vrstiev. Niektoré dni ich bolo toľko, že neprišiel ani na obed ani na večeru. Pre spásu duší bol ochotný priniesť aj tú najväčšiu obetu.Vo všeobecnosti bol veľmi láskavý voči kajúcnikom. Starostlivosť o večnú spásu ľudí ho zasahovala až do hĺbky duše.
Páter Leopold Mandič neraz dokázal, že vidí do hĺbky svedomia svojich kajúcnikov. Tiež viackrát predpovedal budúce udalosti, ako napr. budúce životné povolanie niektorých osôb, druhú svetovú vojnu a bombardovanie Padovy.
Po oslave zlatého kňazského jubilea v r. 1940 páter Leopold začal navidomoči chradnúť. V zime r. 1941 ho choroba pripútala na posteľ. Po prechodnom zlepšení sa mu znovu priťažilo v máji 1942. Vzali ho do nemocnice, kde sa mu po transfúziách krvi uľahčilo. Avšak lekári zistili, že má rakovinu hltana. Chorý už nemohol jesť a bolesti sa stále zväčšovali. Ale aj v chorobe spovedal. Tak 29. júla, t. j. deň pred smrťou, vyspovedal asi 50 kajúcnikov.
Dňa 30. júla 1942 o pol šiestej ráno vstal a šiel do kaplnky. Tam venoval hodinu rozjímaniu. Potom šiel do sakristie, aby sa pripravil na sv. omšu. Ale pri obliekaní omšového rúcha spadol bezvládne na zem. Spolubratia ho odniesli do jeho cely a uložili na posteľ. Páter Leopold sa prebral a predstavený mu udelil sviatosť pomazania chorých. Zomierajúci všetko pozorne sledoval. Po skončení obradov sa spolubratia ešte pomodlili tri Zdravasy a modlitbu Zdravas‘ Kráľovná. Otec Leopold sa modlil s nimi. Skončil slovami: „Ó, milostivá, ó, dobrotivá, ó, sladká Panna Mária“.
Kapucínskeho pátra Leopolda Bogdana Mandića vyhlásil za blahoslaveného pápež Pavol VI. v máji 1976. V októbri 1983 ho pápež Ján Pavol II. vyhlásil za svätého.
Zdroje:
ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom 5. Dobrá kniha Trnava 1995
www.katolik.wz.cz
https://www.zivotopisysvatych.sk/leopold-mandic/