Sviatok: 22. máj
* 1381, Roccaporene
† 22. mája 1457, Cascia
Rita, jediná dcéra Antónia Lottiho a Amati Ferriovej, sa narodila v Roccaporene (približne 5 km od Cascie) a bola pokrstená menom Margaréta. Rodičia vydali zo seba to najlepšie pri výchove Rity a naučili ju aj písať a čítať.
Ako mladá sa vydala za Pavla di Ferdinando Mancini, mladíka dobre založeného ale hnevlivej povahy. Mali spolu dvoch synov. Jednoduchým životom, bohatým na modlitbu a na čnosti, naplno venovaným rodine, pomohla manželovi k jeho obráteniu a k čestnému životu. Život manželky a matky bol otrasený vraždou manžela, zabitého pre rodové spory.
Rita sa dokázala zachovať odvážne, podľa evanjelia, a ako Ježiš úplne odpustila všetkým tým, čo jej spôsobili takú bolesť. Synovia, naopak, ovplyvnení prostredím a rodinou, boli pohnutí k pomste. Matka, aby zabránila takej krutosti, žiadala od Pána radšej ich smrť, než aby sa poškvrnili krvou. Obaja zomreli pre chorobu v mladom veku.
Rita, vdova a osamelá, upokojila duše a dokázala dosiahnuť uzmierenie pre obidve rodiny, v sile modlitby a lásky. Až potom mohla konečne uskutočniť dávnu túžbu a vstúpiť do augustiniánskeho kláštora sv. Márie Magdalény v Cascii, kde žila 40 rokov, slúžiac Bohu a blížnym s ušľachtilou radosťou a pozornosťou voči ich ťažkostiam.
Posledných 15. rokov Rita nosila na čele stigmu jedného z tŕňov Kristovej koruny.
Bola uctievaná ako svätá hneď po smrti, ako nám to potvrdzuje maľba na drevenej truhle, do ktorej bola uložená, a tiež „Kódex Miracolorum“, oba pochádzajúce z rokov 1457 – 62. Od 18. mája 1947 jej pozostatky odpočívajú v sanktuáriu v Cascii v krištáľovej urne.
Rita je svätica všetkých, tak pre jej obyčajný život ako aj pre jej cestu životom – prešla a posvätila všetky stavy vo svojom živote.
Skutočne, sv. Rita je svätá „nie tak pre chýr divov, ktorý jej ľudová úcta pripisuje, ako pre jej účinné orodovanie pred Bohom a pre jej ohromujúcu „normálnosť“ každodenného života“. (Ján Pavol II)
Sv. Rita je svätou ruží, lebo láska a bolesť boli v jej živote nerozlučiteľné , ako je ruža vždy spojená s tŕňmi. „Sv. Rita trpela a milovala: milovala Boha a milovala aj ľudí, trpela pre lásku k Bohu a trpela z ľudských dôvodov. Ruža lásky je teda čerstvá a šíri vôňu, keď je spojená s tŕňom bolesti.“ (Ján Pavol II)
Sv. Rita je svätá s tŕňom na čele. Nielenže odpustila tým, ktorí boli zodpovední za jej bolesti, nielenže prijala a s vierou pokojne prekonala bolesti a skúšky života, ale vrhla sa s láskou ku Kristovi, žiadala si mať účasť na bolestiach umučenia. A Pán ju uspokojil ranou na čele, jej bolesť pripojil k vykupiteľskej bolesti Ježiša korunovaného tŕňmi.
Skutočne, sv. Rita je silná žena a múdra panna zároveň, o ktorých sa hovorí v Písme. Ukazuje nielen v slovách ale v každom stave života, že autentická cesta k svätosti je verné nasledovanie Krista až ku krížu.
Jej „jemná a bolestná“ postava dáva znovu každému kresťanskému povolaniu jasnú požiadavku svedectva a odvahy.
Uctieva sa ako patrónka nemožného, chorôb, manželských problémov a zneužívaných žien.
Zdroje:
http://www.aug.sk/osa/index.php?option=com_content&task=view&id=11&Itemid=34
http://en.wikipedia.org/wiki/Saint_Rita_of_Cascia
https://svatarita.sk/