Nádherná príroda, spoločenstvo a archanjel Rafael nás sprevádzali putovaním so Spoločenstvom Angelus. Našim cieľom bol majestátny vrch Šíp, no tým skutočným cieľom bolo hlbšie spoznanie vlastnej životnej cesty.
Celé podujatie spájala silná ústredná myšlienka: „Hľadať Božie kráľovstvo.“ Mladí ľudia, ktorí stoja na rázcestí a hľadajú svoje duchovné či životné povolanie, mali možnosť stíšiť sa a načúvať.
Putovaním nás sprevádzal známy kapucín, brat Ján Macej, ktorý slúžil svätú omšu priamo v srdci prírody so zamyslením nad našim povolaním. Pod holým nebom, obklopení nádhernými výhľadmi, sme spoločne ďakovali za spoločenstvo a načerpali sily do ďalších dní.
Celý text kázne brata Jána Maceja:
(Mt 6,24-34)
„Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše. Preto nebuďte ustarostení o zajtrajšok; zajtrajší deň sa postará sám o seba. Každý deň má dosť svojho trápenia.“ (1)
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nik nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone.“ (2)
(1)
Prišli sme sa učiť nasledovať Ježiša vo svojom povolaní? Sme na tom rovnako.
Učeník Ježiša Krista hľadá Božie kráľovsto a jeho spravodlivosť. Vízia učeníka smeruje k jeho dosiahnutiu. Nič nemá mať prednosť pred hľadaním Božieho kráľovstva a teda ani sám sebe nemá niečo uložiť ako podmienku, bez ktorej je nemožné ho dosiahnuť.
Myslím, že (v našej krajine) žijeme podávaní predstavy, ktorá je chybná. A to v predstve, že nejako vycítim aké je moje povolanie (ktorým ale myslíme svoj životný stav) a s ním potom pôjdem do Božieho kráľovstva. Bojím sa, že ste to v našej Katolíckej cirkvi a od duchovných otcov možno aj práve takto počuli. No nie je to tak. Naším (mojím) povolaním je hľadať Božie kráľovstvo. Ja som jeho „hľadač“. Všetko ostatné, vrátane životného stavu (manželstvo, zasvätenie, kňazstvo) sú len prostriedky, ktorých sa mám vedieť vzdať.
Evanjelium, ktoré sme počuli, radi vyložíme tak, že sa máme a chceme zriekať nadbytočnej hmotnej mamony, akéhosi neužitočného, ba ubíjajúceho hromadenia majetku. Iste aj to. No čo ak je v nás ešte nebezpečnejšie, zákernejšie ukryté mámenie, ktorého sa zbavujeme oveľa ťažšie?
(2)
Čo ak moja predstava o tom ako si prestavujem svoju cestu životom, sa pre mňa stane tým „pánom“, ktorého začnem vo všetkom poslúchať? Čo ak som si túto predstavu zamiloval tak, že nechcem uveriť žiadnemu spochybneniu? Ak som totiž nejaké svoje túžby (napríklad po manželstve, po kňazstve…) nazval „povolaním“ od Boha, potom viem pohrdnúť hlasom, ktorý by mi pripomínal, že sú iba prostriedkami. Manželstvo, kňazstvo, rehoľné zasvätenie sú len životné stavy, ktoré na ceste povolania môžu pomôcť Božie kráľovstvo hľadať. No nie sú konečnou zárukou jeho dosiahnutia. Nie sú zaklínadlom, ktoré vyrieši moje otázniky. Nie sú vyriešením hádanky môjho povolania so zárukou konečného dobrého výsledku. (Možno ste sa s takýmito falošnými prísľubmi aj stretli, možno dokonca u duchovných.)
Dokonca aj pri tom najúprimnejšom úmysle a čestnom prežívaní nemusím vidieť dobre. Moje predstavy sú niečím, čo mám dať celkom do rúk Bohu. Nie sa ich držať ako svojho pána. Dávam Bohu slobodu meniť ich smer tak, ako to chce on. Preto sa potrebujem otvoriť pravému súcitu, ktorý má so mnou Boh. On je totiž so mnou v mojom povolaní celý čas. Aj vtedy, keď cestu nevidím a trápim sa. Aj keď blúdim. Ba práve na moju stratenú cestu mi posiela sprievodcu. A to je dôvod, prečo sme mali počúvať čítanie o Tobim a Raguelovej dcére Sáre.
Počuli sme o Trápení Tobiho, ktorý za svoju snahu verne slúžiť Bohu zakúsi výsmech, ba stráca ešte aj zrak a v bôli svojich pochybností túži zomrieť. Podobne aj Raguelova dcéra Sára počuje preklínanie, lebo skúsila sedem ráz začaté manželstvo (číslo plnosti), ktoré jej však neprinieslo očakávané naplnenie. Tiež túži zomrieť, ba uvažuje nad tým, že jej trápenie sa skončí, keď si sama zoberie život.
Tobi aj Sára však modlitbou dajú priestor Bohu a jeho súcitu s ich životom. Otvoria sa pravému súcitu (so sebou a potom aj s inými). Deje sa to vtedy, keď vystúpiš z uzavretia do svojich pocitov, ktoré by sa mohlo stať väzením. Učíš sa ich nevynášať ako to najdôležitejšie nad celú skutočnosť svojho života. Zostúpiš dolu z (izby týchto) tvojich myšlienok. Tak ako Raguelova dcéra. Aj ona nabrala odvahu zostúpiť z hornej izby svojich chmúrnych myšlienok. Povolanie súcitu s jej otcom dalo jej kráčaniu za povolaním nový smer. Nie, nie je tým nájdením cesty k Božiemu kráľovstvu 8. manželstvo, ale je ním jej otvorenosť pre Boží plán.
Rovnako odhodlaná vízia vydať sa na cestu a otvoriť sa Božiemu plánu musela zvíťaziť v Tobiho rodine. Božiu víziu svojím súcitom so zroneným otcom robil realitou Tobiáš, keď sa kráčal za liekom pre svojho otca Tobiho. A na tejto ceste dostal aj on pomocníka, archanjela Rafaela. Bol sprievodcom trápenia svojho otca, no aj sám dostal na cestu sprievodcu. Neviem, ako je to s vašou vierou v anjelov. Pre mňa je dôležité, že ich podľa evanjelií ako sprievodcov ľudí i Boha spomína Ježiš. Nenecháva nás bez súcitného sprevádzania. Myslím si, že ho dáva v anjeloch i ľuďoch.
Sprievodcovia ti pomáhajú vykonať, čo treba nie tak, že splnia tvoje úlohy. Sú pri tebe tak, že ťa podporujú, keď do vykonania svojich úloh dávaš vytrvalosť námahy, keď odpovedáš na povolanie seba samého. Kráčaš, lebo si spoznal, čo je pravý súcit, ktorý v tejto chvíli môžeš prejaviť. Nie preto, žeby na tvojich citoch nezáležalo. Práve preto, že na citoch záleží, tak sú dôležité tu a teraz osoby okolo teba s ich prežívaním. A ty si povolaný prejaviť pravdivú otvorenosť pre súcit. Aby si mohol zostúpiť z uzavretej hornej siene svojho cítenia do bohatstva života pre druhých ako Sára. Aby si v tejto citlivosti vedel vykročiť na cestu hľadania potrebného lieku, ako išiel hľadať Tobiáš liek pre oči svojho slepého otca.
Aj dnešné putovanie môže byť príležitosť putovať nie iba turisticky. Možno máš v sebe nejakú hornú sieť ťažkých myšlienok, z ktorej potebuješ zostúpiť, vyjsť z nej preč. Možno len s obyčajným súcitom s iným trpiacim človekom, možno blízkym a možno ani nie. Možno potrebuješ nabrať odhodlanie vydať sa kvôli súcitu s niekým na cestu, aj keď by si veľmi túžil dať na prvé miesto svoje vlastné aktuálne plány.
Dostávaš na túto cestu sprievodcu, lebo Boh s tebou súcití. Celé kráčanie, celá cesta tvojho povolania je pre neho dôležitá. Učí robiť teba to, čo robí on sám. Preto ti posiela spoločníka v Rafaelovi, ktorý je tvojím anjelom. Možno bude mať tento anjel niekedy aj ľudskú podobu. Boh aj z teba robí sprievodcu iných, ako aj iným dal sprevádzať teba. Vlož cestu svojho povolania do jeho rúk, urob ho Pánom všetkých tvojich krokov na tejto ceste, aby sa mohla naplniť jeho vôľa. Aby ti on mohol ukázať kadiaľ cesta k jeho kráľovstvu skutočne vediem. Sme v tom spolu. Úprime hľadáme.
Kniha Tobiáš – kapitola 3
1 So zarmútenou dušou som vzdychal a plakal. A vzlykavo som sa začal modliť:
2 „Pane, ty si spravodlivý a spravodlivé sú všetky tvoje skutky. Všetky tvoje cesty sú milosrdenstvo a pravda; ty súdiš celý svet.
3 Teraz si, Pane, spomeň na mňa a zhliadni na mňa! Netrestaj ma za moje hriechy, ani za hriechy a nedbalosť mojich otcov, ktorými sme sa previnili proti tebe,4 lebo sme neposlúchali tvoje prikázania. Preto si nás vydal za korisť, do zajatia a na smrť, aby sme boli na posmech, ohováranie a potupu u všetkých národov, medzi ktoré si nás rozohnal.5 Aj teraz sú správne všetky tvoje súdy, keď ma tresceš za moje hriechy a za hriechy mojich otcov, lebo sme nezachovávali tvoje prikázania a nekráčali sme po ceste tvojej pravdy.6 Urob teda teraz so mnou, ako sa ti páči; a rozkáž odňať môj život, aby som odišiel z povrchu zeme a obrátil sa na prach. Je pre mňa lepšie zomrieť ako žiť, lebo som musel počúvať nepravdivé výčitky a je mi veľmi smutno. Rozkáž, Pane, nech ma opustí táto tieseň; prepusť ma do večného príbytku a neodvracaj odo mňa svoju tvár, Pane! Lepšie je pre mňa zomrieť, ako skusovať takú veľkú tieseň vo svojom živote a počúvať také potupné výčitky.“
7 V ten istý deň aj Sára, dcéra Raguela, čo býval v médskom meste Ekbatany, počula od jednej slúžky svojho otca potupné výčitky.8 Bola totiž vydatá za siedmich mužov a zloduch Asmodej ich zabil prv, než k nej vošli ako k manželke. Slúžka jej povedala: „Ty hrdúsiš svojich mužov! Vydala si sa už za siedmich mužov a ani s jedným si neokúsila šťastie.9 Prečo s nami tak tvrdo zaobchádzaš? Preto, že ti zomreli mužovia? Choď za nimi! Nech už nikdy nevidíme z teba ani syna ani dcéru!“10 V ten deň Sára veľmi zosmutnela a plakala. Vyšla do hornej izby svojho otca a chcela sa obesiť. No potom sa zamyslela a povedala si: „To by potupovali môjho otca a hovorili by: „Mal si jedinú milovanú dcéru, a ona sa ti z nešťastia obesila.“ A tak by som zarmútila svojho starého otca a priviedla by som ho do hrobu. Lepšie bude, ak sa neobesím, ale budem úpenlivo prosiť Pána, aby som zomrela a nemusela už počúvať hanebné výčitky v tomto živote.“11 V tej chvíli vystrela ruky k obloku a modlila sa: „Zvelebený si, Pane, milosrdný Bože, a zvelebené je tvoje sväté a vznešené meno naveky. Nech ťa velebia všetky tvoje diela naveky.12 A teraz, Pane, obraciam svoju tvár a svoje oči k tebe.13 Rozkáž, aby som odišla z povrchu zeme a nemusela už počúvať hanebné výčitky.
14 Ty vieš, Pane, že som čistá od akejkoľvek nečistoty s mužom15 a nepoškvrnila som svoje meno ani meno môjho otca v krajine zajatia. Som jediná dcéra svojho otca: On nemá syna, ktorý by zaujal jeho dedičstvo, a nemá ani brata ani blízkeho príbuzného, aby som sa mohla stať jeho manželkou. Už mi zomrelo sedem mužov: načo mám ešte žiť?! Ale ak nechceš, aby som zomrela, zhliadni na mňa, Pane, a zmiluj sa nado mnou, aby som už viac nemusela počúvať potupné výčitky.“
16 V tej istej chvíli bola vypočutá modlitba obidvoch pred Božou velebou17 a bol poslaný Rafael uzdraviť obidvoch: Tóbimu odstrániť beľmo z očí, aby očami videl Božie svetlo, a Raguelovu dcéru Sáru dať Tóbiho synovi Tobiášovi za manželku a oslobodiť ju od zloducha Asmodeja. Veď podľa práva patrila Tobiášovi, a nie tým všetkým, čo si ju chceli vziať. V tú istú chvíľu sa Tóbi vrátil z nádvoria do svojho domu a Raguelova dcéra Sára zostúpila z hornej izby.
Fotogaléria z púte: