Sk 14,18-27; Jn 14,27-31a
Ježiš zanecháva všetkým svoj pokoj. “Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam.” Vo mne sa rodí otázka: Akýže pokoj nám to zanecháva?! Kde je ten pokoj, veď ho stále len hľadám? Nasledoval som ho, a je vo mne toľko nepokoja…Zriekam sa mnohých vecí, a predsa som nespokojný. Prečo je to tak? Kde je ten pokoj? Možno, keď sa blížim k Bohu, viac sa zameriavam na počet krokov, ako na neho. Možno mu nedávám všetko. Možno je vo mne veľa nevernosti, a preto nepociťujem Boží pokoj. Príklad sv. Pavla v Lystre núti k zamysleniu. Vyháňajú ho z mesta, kameňujú ho, a to nie prvý ani posledný raz…Veľavravné je to, že ho to neodstraší, ďalej navštevuje cirkevné obce a posilňuje, plný radosti, že Boh skrze neho koná veľké veci. Zdá sa, že je spokojný. Zdá sa, že by bol neposkojný, keby neohlasoval Krista. Teda aj v trápení môže byť človek spokojný. Čiže musí existovať rozličný pokoj…Ježiš zreteľne vraví, že on nedáva pokoj sveta. To znamená, že iný pokoj ponúka svet a iný ponúka Boh. Človek môže znášať mnohé utrpenia, a vlastniť pokoj tých, čo plnia Božiu vôľu, tešiť sa duchovným pokojom…Keby som Bohu daroval celé srdce, nepoznal by som nepokoj, lež Božiu radosť by som mal v sebe.
Zdroj: Dominik Wider OCD