A jeho učeníci uverili v neho.
Jn 2, 1-11
Udalosti dnešného čítania z Evanjelia môžeme nájsť nielen pri čítaní Sv. Písma, ale ponúkajú sa nám aj ako možnosť k rozjímaniu v modlitbe sv. ruženca svetla. Väčšinou sa modlíme krátku verziu tajomstva, ale celé tajomstvo znie: „… Ježiš, ktorý zázrakom v Káne Galilejskej otvoril srdcia učeníkov pre vieru.“ Viera učeníkov sa nám ukazuje ako plod zázraku otvorenia sŕdc. Práve pri dare viery sa chcem dnes pozastaviť.
Ježiš bol na svadbe s učeníkmi. Zvláštne však je, že učeníci boli v jeho blízkosti a pritom na základe poslednej vety môžeme súdiť, že počas príchodu na svadbu im chýbala viera v Krista. Nezdá sa vám to nejako známe? Sme na sv. omši, sme v modlitbe, slúžime blížnemu alebo robíme čokoľvek iné a sme pritom zvláštnym spôsobom v blízkosti Krista, ale veríme v neho? Nie sme ako učeníci? Fyzicky blízko, ale dušou ďaleko? Úprimne si skúsme odpovedať. Myslím si, že všetci v tomto máme medzery.
Ježiš premenil vodu na víno, a zároveň otvoril srdcia učeníkov, dostali dar viery. Napadá mi jedna otázka: Aký zázrak potrebujeme my na to, aby sme uverili? Čo by otvorilo naše srdce? Hneď sa na jazyk natískajú rôzne odpovede, ktoré isto súvisia s našimi krížmi a problémami, možno riešenia našich problémov, ktoré vyriešiť nie je v našich silách. A možno niečo úplne iné…
Ale naozaj by nami želaný zázrak uschopnil naše srdce pre vieru? Obávam sa, že nie. Alebo by bol iba chvíľkovým uspokojením pre našu dušu. Časom by prišli nové problémy, starosti, kríže… a nové pochybnosti. Viera je dar a má svoj príbeh v živote každého. Aj keď učeníci zažili zázrak otvorenia sŕdc, ani ich viera sa hneď nestala bezchybnou a pevnou. Koľko ráz Kristus učeníkom vyčíta slabú vieru počas svojho verejného účinkovania? Povieme si, že apoštoli mali elitné postavenie vo fyzickej blízkosti Krista. Ale ani to im nezaručovalo nemennosť a pevnosť viery. Peter zaprel, pod krížom z nich okrem Jána nebol nikto, Emauzskí učeníci rezignovane odišli z Jeruzalema, Tomášovi ostalo dodnes prímenie neveriaci,… Aj oni mali pochybnosti, krízy, zlyhania… Ale nakoniec v pevnosti viery, koľkí z nich položili život za Krista.
Možno ani tak nepotrebujeme pre naše životy zázrak premenenia vody na víno, ani zázrak premenenia našich krížov na naše víťazstvá. Potrebujeme otvorené oči na zázraky, ktoré každodenne svedčia o Božej starostlivosti o nás. Všetci ich zažívame, len možno prehliadame. A tiež potrebujeme každodenný zázrak otvorenia nášho srdca pre vieru. Srdca zraneného, ustráchaného, hriešneho, bojujúceho s ľahostajnosťou, pochybnosťami, bolesťami, neschopného veriť. Veriť vierou, ktorá je darom, je plodom zázraku, ktorý Boh koná pre nás. Je prostriedkom, ktorý nás spája s Bohom, keď nás s ním nič nedokáže spojiť. Približuje nás ku Kristovi, keď sa nemôžeme priblížiť.. Má svoj príbeh, často odreté kolená. Nie je samozrejmá a potrebuje, aby sme sa o ňu starali.
Chcem vám i sebe dnes v modlitbe vyprosovať dar skutočne otvoreného srdca pre vieru. Tiež citlivosť a vnímavosť pre malé, každodenné zázraky v našom živote a v okolí, ktoré Boh koná, aby nám tieto zázraky boli nápomocné pri otváraní nášho srdca pre vieru.
Katka H.