Chcem sa z celého srdca poďakovať za modlitby a za posilu, ktorou mi bolo na ceste hľadania môjho povolania toto modlitbové spoločenstvo… bolo to obdobie aj ťažké aj krásne, čakanie a hľadanie, blízkosť a samota, niekedy beznádej, znova odvaha mat nádej a pod…. Myslím, že každý veľmi dobre chápe a dôverne pozná, ešte viac tí, ktorí sú starší a stále nenašli po čom túžia…
Ale náš Boh je veľký a mocný a veľmi nás každého osobitne ľúbi a dá nám to, po čom túži naše srdce. A dostaneme to vtedy, kedy je to pre nás najlepšie… Niekedy nechápeme, prečo musíme dlho čakať, aby sme to dostali… a niekedy sme netrpezliví, lebo chceme mať to, po čom túžime, hneď… nevidíme Bohu do „výchovy“.
Ja som po čase hľadania a čakania našla svoje povolanie, našla svojho – teraz už – manžela 🙂 (v auguste tohto roku sme mali svadbu). Už len naše stretnutie a spoznanie sa bolo pre nás (a stále je a myslím, že aj navždy bude) veľkým zázrakom.
Pred začatím mojich Kristových rokov života som sa rozhodla zrealizovať moju veľkú túžbu, ktorú som už dlho nosila v sebe a vždy som len o nej hovorila – moje putovanie (moje camino) do Santiaga de Compostela
Rozhodla som sa putovať len sama a prežiť toto denno-denné kráčanie k hrobu sv. Jakuba ako čas strávený bližšie s Bohom, ako obetu za poznanie, čo mám v mojom živote robiť a ako obetu za môjho manžela… A počas tohto putovania som sa práve zoznámila s mojím manželom – Španielom.
A musím povedať, že keď teraz spätne pozeráme na začiatky nášho vzťahu (teraz sú to dva roky), nerozumieme, ako sme to všetko mohli vydržať – učenie sa cudzieho jazyka, budovanie vzťahu na diaľku – každodenné telefonovanie, písanie, cestovanie…. atď. Ale vždy sme cítili, že náš vzťah, láska, ktorú máme, je vzácny dar, o ktorý máme bojovať, a tak sme bojovali… a rozhodli sme sa aj denno-denne bojovať v manželstve 🙂
A samozrejme to, bez pomoci našej Matky Márie a Ježiša nedokážeme, a tak ich prosíme, aby nám pomáhali, ako pomáhali ženíchovi a neveste na svadbe v Káne… aby nás naše spoločné „camino“ doviedlo do neba…
Bohu vďaka!
Prajem všetkým, ktorí hľadajú a čakajú a pýtajú sa, špeciálne tým, ktorí prežívajú ťažké obdobie, aby neprestávali Bohu dôverovať a veriť mu, alebo sa učiť začínať dôverovať mu odznovu… Aj keď môžu tieto slova znieť v tomto čase akokoľvek neskutočne: Bohu nikdy nie je nič nemožné…
Photo by Burkard Meyendriesch on Unsplash