Omnia cum tempore
ako som sa stal
Ovocie modlitieb...
Moje srdce si manžel získal rok po tom, čo som do Angelusu vstúpila a nepochybujem o tom, že bol a je práve jeho ovocím. Veľmi som to vtedy cítila a len tie vypočuté modlitby mi pomohli prekonať strach a zranenia. Všetky konkrétne veci z mojich prosieb boli vypočuté a chválim Boha za všetko. Ďakujem, že skrz Angelus moja nádej na partnera nezomrela, ale stala sa realitou.
Mária, 27 rokov
Cesta môjho povolania bola a stále je dobrodružná :-)
Narodila som sa do kresťanskej rodiny, ako najmladšie dieťa a vytúžená dcéra po štyroch chlapcoch. Detstvo bolo krásne, veselé. Ako sa na „rúče dievča z Oravy“ patrí, bola som vedená k zodpovednosti, spolupatričnosti a práca na poli mi dávala široký obzor pozerať k výšinám. Neviem presne vyjadriť, kedy som po prvý krát pocítila Pánovo volanie. Pravdou však je, že som bola šinter, teda kde sa niečo dialo, tam som nesmela chýbať :-). Na diskotékach som často bola „kráľovná parketu“.
Sestry sú normálni ľudia
Som sestra Martina Benedikta z Misijnej kongregácie služobníc Ducha Svätého.
Narodila som sa v kresťanskej rodine a spolu s mojimi tromi súrodencami som bola vychovávaná v živej viere dopĺňanej príkladným svedectvom mojich rodičov a starých rodičov.
Ako som rástla, začala sa vo mne objavovať túžba patriť Bohu, len som nevedela, ako by sa mohla dať naplniť. Zistila som, že môj brat, keby chcel, môže byť kňazom, ale čo ja? Nepamätám sa, kedy a kde som sa stretla prvý raz s rehoľnou sestrou, ale viem, že už v období deviatich rokov som chcela byť sestričkou, hoci som nič o rehoľnom živote nevedela a mala len nejaké predstavy o tom, ako žijú rehoľné sestry. Myslela som si, že sestry sa veľa modlia, postia, a ak niečo robia, tak sa starajú o kostol, učia náboženstvo alebo ošetrujú chorých. A keďže som sa chcela na svoje povolanie dobre pripraviť, tiež som sa modlila, zapájala do všetkých "kostolných akcií" a neskôr som šla študovať na zdravotnú školu. Ale načo umývať riady, upratovať, pracovať v záhrade, keď to sestry nerobia?
Oplatí sa dúfať a dôverovať Pánovi
Volám sa Alžbeta a mám 35 rokov. Niekoľko rokov som bola súčasťou spoločenstva Angelus v modlitbe za svoje osobné povolanie. Dlho som hľadala, modlila sa za mňa i rehoľná sestra a našla som hĺbku v rehoľných a modlitbových spoločenstvách, avšak túžbu navždy sa zasvätiť Pánu Bohu som doopravdy nikdy nepocítila. Musím priznať, že aj nie vždy som bola dôsledne verná každodennej modlitbe Anjel Pána. Možno preto to tak dlho trvalo J Pán je však našťastie vo vernosti dôsledný. A tak sa túžim podeliť s radosťou, že dňa 11.2.2017 na sviatok Panny Márie Lurdskej si s mojím snúbencom Petrom vyslúžime sviatosť manželstva.
Našli sme s prostredníctvom súčasných komunikačných prostriedkov, cez kresťanský zoznamovací internetový portál. Vďaka modlitbovej podpore a na orodovanie Panny Márie i svätého Jozefa som našla odvahu tam zverejniť svoj profil a vlastne aj vyjsť zo seba, niečo vykonať, aj keď to celkom nezodpovedalo mojim predstavám, ako sa nechať objaviť budúcim manželom. Pomohla mi v tom i modlitba ružencovej Pompejskej novény, spoločná služba s podobne hľadajúcimi ako aj podpora môjho patróna, cirkevného spoločenstva a všetkých, ktorí so zápalom pomáhajú hľadajúcim. Stále sme na ceste, no oplatí sa dúfať a dôverovať Pánovi.
Nech je pochválený Pán Ježiš Kristus!
ďalšie svedectvá
PRIPRAVUJEME PRE TEBA: Regionálne stretnutie
