Pýtaš sa, aká je tvoja cesta k svätosti?
Pýtaš sa, či ťa Pán povoláva k manželstvu, k zasvätenému životu alebo k posvätnej službe?
Nezáleží na tom, či stále rozlišuješ životnú cestu alebo už poznáš svoje smerovanie. Pokiaľ ešte stále nežiješ v konkrétnom povolaní,
si v našom spoločenstve srdečne vítaný/á.
O spoločenstve Angelus som sa dozvedela približne v čase jeho vzniku tu na Slovensku a neváhala som sa hneď aj prihlásiť. Mala som vtedy 16 rokov a nemala som ani najmenšiu predstavu, akým smerom pôjdu moje životné cesty. Veľmi sa mi páčila myšlienka, že môžem tvoriť spoločenstvo modlitby s ostatnými mladými ľuďmi, ktorí, tak ako ja, hľadajú Božiu vôľu pre ich život. A že si môžeme takto navzájom pomáhať, pričom sa ešte za mňa budú modliť aj dvaja patróni (pozemský a nebeský), ktorí to už „zvládli“. Určite to bolo aj vďaka tejto modlitbe, že som sa o 3 roky neskôr rozhodla nasledovať Božie volanie, ktoré som cítila v srdci...
Všetko sa začalo počas môjho štúdia na vysokej škole v Bratislave pri bráne kňazského seminára...
Tam som prvýkrát mala možnosť naživo tieto sestry vidieť. A od tejto chvíle moje hľadanie je aj tajomstvom, aj Božím "úsmevom“ pre mňa. „Biele“ sestry boli pri „bielom“ aute, čo ešte zvýšilo môj záujem o ne. Prečítala som si z kníh, kto sú a zapáčil sa mi ich jednoduchý skrytý život. Ale mne sa páčili aj iné sestry... a nevedela som si vybrať, do ktorej rehole ma Pán volá. A tak som jednoducho povedala Ježišovi, že si mená štyroch reholí napíšem na papier.
alebo
Ako sa zo mňa stal iný, ten istý človek
Kto z ľudí si ešte nikdy nepovedal, že by sa chcel v niečom zmeniť? V niečom zlepšiť?
Rodíme sa krásni, ale postupom času, napríklad v takej puberte, nabaľujeme na seba množstvo neduhov (zlozvykov), ktorých sa ťažko zbavujeme, pretože niektoré sú veľmi príjemné a na prvý kuk neškodné...
Tí, čo ma poznajú, mi hádam ani neuveria, ale JA sám som nazbieral peknú hŕstku neduhov.
ďalšie svedectvá
