Dlhší čas som hľadala svoje povolanie, či zasvätený život alebo manželstvo. Zopár rokov :). Vzťahy s chlapcami ma začali zaujímať až od mojej dvadsiatky, pretože som sa predtým raz sklamala, keď som mala 15, potom som sa voči nim akosi obrnila a nikoho si nepripúšťala k sebe. V tom čase „krízy“sa začal prehlbovať aj môj duchovný život. Pochádzam z rodiny, kde viera je skôr tradičný jav, takže zdroj som musela hľadať a čerpať inde…
Po strednej škole som šla na výšku na Katolícku univerzitu, kde som stretla kopec zaujímavých ľudí a kde sa moja viera a poznanie rozširovali. Bol to ozaj krásny a požehnaný čas mojich rokov mladosti :). Okrem bytostných otázok „kto som a kam smerujem“ som začala riešiť aj svoju otázku povolania. Či manželstvo, laický alebo zasvätený život. Počas tých 5 rokov na VŠ som mala pár vzťahov, ktoré však netrvali viac ako 3 mesiace. To bol ozaj môj limit, kedy som spoznala, či si viem predstaviť svoj život s týmto chalanom alebo nie.
Možno som sa niekomu zdala prelietavá, ale to bola moja cesta, môj spôsob hľadania, ktorý neľutujem. Lebo moja vytrvalosť a nezlomnosť sa mi vyplatila, určite však aj vďaka všetkým modlitbám, aj tým Vašim :).Po VŠ som dostala možnosť ísť slúžiť do jednej kresťanskej komunity s bezdomovcami, kde som takisto stretla zaujímavých chalanov, ale taktiež to nevyšlo…Tu chcem povedať, že zdanie často klame a nie je záruka žiadna, že chlapec, či muž, ktorý si vraví úprimný kresťan, sa tak naozaj správa a je čestný. To vôbec nemusí byť pravda..:)
Po 3 rokoch života v duchovnej komunite som dospela k rozhodnutiu, že tento štýl života nie je pre mňa, a tak som plánovala odísť, nech sa deje, čo sa deje. A teda po niekoľkých v živote neúspešných zoznámeniach, asi pred rokom som stretla muža (na nete), s ktorým som si vedela ozaj predstaviť reálny život a hoci nepatrí medzi najhorlivejších kresťanov, veľmi ochotne a rád prijal moje hodnoty; je to veľmi dobrý muž a v mnohom je pre mňa príkladom… a teda už dva a pol mesiaca sme manželia :). Takže sme veľmi neotáľali ;). Stretli sa dve osoby, ktoré túžili po rovnakých veciach a vedeli sa prispôsobiť jeden druhému v ostatnom :)…
ja za to Bohu ďakujem, lebo vnímam ho ako dar :)… a ďakujem aj vám za vaše modlitby a obety…
Ďakujem. Alžbeta, 29 rokov