Je to už 10 rokov, čo sa mladí ľudia spoločne modlia a vzájomne podporujú pri hľadaní svojho životného povolania. Členovia organizačného tímu Angelus na čele s br. Jánom Macejom OMFCap pri príležitosti tohto výročia zorganizovali 1. až 3. septembra 2017 v poradí už 3. Púť hľadajúcich, tentoraz na horu Butkov pri Ladciach.
Púť sa začala v piatok večernou sv. omšou vo farskom kostole v Beluši. Kapucín Ján Macej v homílii predstavil symbol luku a šípov a hlavnú tému stretnutia zo Ž 127: „Čím sú bojovníkovi šípy v ruke, tým sú vám synovia z mladých liet.“ Prítomných povzbudil, aby sa zamerali na cieľ každého životného stavu, ktorým je svätosť. Po presune na chatu Cementár sa program začal prednáškou a svedectvom Zuzany Škrinárovej, jednej zo zakladajúcich členov Angelusu. Následne sa účastníci rozdelili do menších skupiniek, aby sa tak mohli spoznať a bližšie porozprávať o téme hľadania svojho vlastného povolania. Večer sa zavŕšil zábavným „galavečerom“.
Stredobodom víkendu bola sobotňajšia púť na horu Butkov. Lesy Belušských Slatín tvorili krásne prostredie pre tiché rozhovory, meditáciu počas krížovej cesty a záverečnú sv. omšu na vrchu v Kaplnke Božieho milosrdenstva. Po návrate z púte bola pripravená široká ponuka prednášok, svedectiev, možnosť využiť sv. spoveď, službu ucha a modlitbu príhovoru. Vďačíme za to mnohým hosťom – kňazom, rehoľníčkam, zasväteným pannám a manželským párom, ktorí boli na púti veľkým prínosom. Športovo založení účastníci využili aj multifunkčné ihrisko alebo navštívili lukostrelecký workshop.
Po večeri nasledovala ďalšia reťaz povzbudivých svedectiev v podaní rehoľného kňaza, manželov a rehoľnej sestry. Väčšina ľudí zostala na programe do neskorého večera: na diskusiách v skupinkách, pri spoločenských hrách a viacerí sa rozhodli prežiť tiché nočné hodiny pred tvárou eucharistického Krista.
Víkendová púť nakoniec vyústila do slávnostnej farskej sv. omše v Kostole Božieho milosrdenstva v Ladciach. Celebroval ju otec biskup Mons. Tomáš Galis, ktorý Spoločenstvo Angelus už pri jeho vzniku podporil svojím apoštolským požehnaním.
„Pokojná a radostná atmosféra“, „osobné rozhovory a vzájomná podpora“, „zaujímavé stretnutia“, „cítili sme sa tu prijatí“, „vynikajúce svedectvá a prednášky“ atď. Tak zneli reakcie samotných pútnikov, a preto nakoniec ostáva v srdci len veľká vďačnosť Bohu a taktiež všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom podporili túto akciu. Zostávajme aj naďalej spojení v modlitbe!