To bol verš, ktorý ma oslovil a sprevádzal celým obdobím môjho hľadania ďalšieho smerovania v živote. Ale od začiatku…
Pochádzam z katolíckej rodiny a od mala som bola vedená k Bohu, k modlitbe, k svätým omšiam. Ako dieťa som to videla v rodine, tak som to aj nejako automaticky nasledovala. V detstve som si myslela, že to takto robí každý. Že každý chce dodržiavať to, čo hovorí desatoro.
Až kým som nevyrástla do veku, kedy sme začali chodiť s kamarátkami vonku a postupne som zisťovala, že svet ponúka viac možností. Môžem si vybrať, či sa chcem páčiť viac ľuďom vonku, s ktorými som sa stretávala alebo nasledovať to, čo hovorí Boh. Tak som si nejako hľadala svoju zlatú strednú cestu a snažila sa to spojiť. Svoju hodnotu som budovala na tom, koľko chlapcov oslovím svojím oblečením a tancom na diskotéke, samozrejme povzbudená alkoholom. A na druhej strane som ráno vstala do kostola a slušne oblečená som šla na sv.omšu. Žila som si takýto dvojtvárny život v domnienke, že všetko je fajn, až kým som neskôr neprišla na to, že si musím vybrať, a že niektoré veci nejde spojiť. Aspoň som si to tak vtedy mylne myslela.
Bolo to obdobie, keď som túžila mať vzťah, kde sa budeme obidvaja snažiť o čistotu v sexuálnej oblasti. Ale chlapcov, s ktorými som sa stretávala takáto vec vôbec nezaujímala. A tak sa vzťahy skončili. Až som začala pochybovať, či je správne to, čo chcem, keď dnes tak už vraj nikto nežije. Mala som pocit, že si musím vybrať, buď budem mať vzťah, kde zabudnem na svoje svedomie a to, čo mám v srdci alebo budem sama. Až som tomuto klamstvu uverila a potlačila svoje svedomie. Aby som sa páčila svojmu priateľovi, aby som oňho neprišla a veď všetci už tak fungujú… Toľké klamstvá, aj ja som im podľahla.
Ale Boh nemlčal a volal si ma späť. Stále si pamätám to, ako som spoznala v tom období páry, ktoré sa snažili žiť čistotu vo vzťahu a v srdci som mala veľkú túžbu, že takýto vzťah chcem mať raz aj ja. Raz si pamätám, že som šla v autobuse, počúvala hudbu cez slúchadla a mala som chuť pustiť si pieseň chvál. Hneď ako som si to zapla, spustili sa mi slzy a pocítila som veľký smútok nad tým, ako žijem a že to nie je to, čo chcem. Neskôr sa ten vzťah skončil, tým, že sa začal stretávať s inými dievčatami. A ja som sa v tom čase cítila tak oklamaná a smutná z toho, že som sa prispôsobila a vzdala svojej túžby, len aby som sa mu páčila. Dnes som už však za to veľmi vďačná, že to vtedy skončilo.
Celé to obdobie vo vzťahu, kde som zabúdala na Boha mi ukázalo, aké nenaplnené bolo moje srdce. Aké pomýlene hodnoty som mala: že moju hodnotu neurčuje to, či vyhoviem požiadavkám okolia, ale moja hodnota je, že som milovaná Božia dcéra. Že je tu niekto, kto vie, čo je pre nás najlepšie. V tom období som pocítila, že je tu Boh, ktorý mi chce dať všetko po čom, moje srdce túži, ale mám tu radosť hľadať najprv v Ňom (Ž 37:4). Nemusím všetko riešiť sama a spoliehať sa len na seba (Prís 3:5). A že Boh splní každú našu túžbu podľa svojho bohatstva v sláve v Kristovi Ježišovi (Flp 4:19). Tak som začala hľadať radosť v Pánovi a Boh uzdravoval a obnovoval moje srdce.
V tom čase sa konal kurz spoločenstva Marana Tha s názvom Nový život (takýto symbolický názov). Počas tohto trojdňového kurzu som zažila počas modlitieb vyliatie Ducha Svätého, čo naštartovalo ďalšie moje smerovanie vo viere. Stretla som tam aj mladých ľudí, ktorý žijú živú vieru s Bohom, čo ma oslovilo a povzbudilo. Pochopila som, že klamstvo, ktorému som verila: a to, že dnes sa už nikto nesnaží žiť čistotu vo vzťahu, pochádzalo len z toho, že som sa zdržiavala v takej spoločnosti. Neskôr nasledovali ďalšie kresťanské akcie ( Púť radosti/Púť zrelosti v Pavlovciach nad Uhom, Oheň, SDM Krakow ), kde som stále viac spoznávala mladých ľudí, rozhodnutých pre Boha. Hľadala som a nachádzala som radosť zo spoločenstva s ľuďmi, ktorí majú rovnaké túžby a rozhodnutie pre vieru. Nachádzala som radosť, pokoj a oporu v Pánovi a v našej súkromnej modlitbe.
Za milosť dobrého manžela som sa modlila už ako malá, na odporúčanie babky. Potom tieto modlitby ostávali len ako skrytá túžba v srdci, a neskôr som pocítila túžbu sa zas začať intenzívnejšie modliť za moje povolanie. Tak som stále odovzdávala svoju túžbu po manželstve, po vzťahu, kde budeme obidvaja rozhodnutí mať Boha vo vzťahu na prvom mieste. Ak je to Božia vôľa pre mňa, nech mi Boh túto túžbu naplní.
O modlitby som požiadala aj modlitbové spoločenstvo Angelus, ktoré sa modlí práve za ľudí, ktorí hľadajú svoje povolanie v živote, či už povolanie k manželstvu, k zasvätenému životu či kňazstvu, prípadne k životu slobodného laika. Napísala som si aj svoje vlastné modlitby na papier a každý deň ich odovzdávala Bohu.
,,Pán nemešká s prisľúbením, ako sa niektorí nazdávajú, že mešká; on je len trpezlivý s vami a nechce, aby niekto zahynul, ale aby sa všetci dali na pokánie.“ A tak to bolo, aj v mojom prípade. Boh chcel, aby som našla radosť v ňom a tak mi daroval to, po čom som túžila.
Pár mesiacov na to, som sa spoznala s mojím, už teraz manželom. Už od začiatku vzťahu bolo cítiť, že je to vymodlené. Aj on mi povedal, že pár mesiacov pred tým, než sme sa stretli zveril svoju túžbu po vzťahu Bohu. Aj on túžil viesť čistý vzťah. Tak sme to s Božou pomocou zvládli v čase chodenia a pokračujeme už čoskoro rok ako manželia.
Vzťah aký som si hľadala vtedy v minulosti sama, a to čo mi daroval Boh sa nedá porovnať. S Bohom sa aj ťažšie časy vo vzťahu zvládajú ľahšie, s nádejou na lepšiu budúcnosť. On vie najlepšie, čo potrebujeme a dáva mnohonásobne viac, než si dokážeme predstaviť. A stále nás v tom utvrdzuje.
Ďakujem aj za Vaše modlitby a žehnám nech Vám Boh odplatí Vašu službu.
Marcela