Ako sa rozhodovať podľa sv. Ignáca z Loyoly

Našťastie dnes sa náš pohľad zmenil: hľadáme Božiu vôľu, pretože veríme, že Boh chce pre nás to najlepšie; chce naše šťastie a naplnenie.
Chce Boh pre mňa to isté čo chcem ja? Ako spoznať jeho vôľu? Môžem prosiť od Boha priame znamenie, aby mi ukázal jeho vôľu?…
Pôjdeme na to postupne…

Dnešná doba a svet rozhodnutí. Reklamná mašinéria nás presviedča o tom, čo je pre náš život, alebo život našich najbližších nevyhnutné. Ten šampón nám sľubuje šťastie v partnerstve; ten nápoj zasa popularitu medzi rovesníkmi… Reklama nám sľubuje nekonečnú radosť, aj keď iba vo vysnívanom svete virtuálnej reality. Na konci chceme všetko, čo samozrejme je nemožné. Potrebujeme urobiť rozhodnutia a urobiť ich v reálnom svete. Okrem bežných každodenných rozhodnutí, niekedy stojíme pred životnými rozhodnutiami.

Rozličné typy ľudí a ako to ovplyvňuje rozhodovanie

1. racionálny – na dosiahnutie svojich cieľov používajú silu vôle. Dnešný svet oceňuje tento typ ľudí. Dosahujú veľkej účinnosti.
   • Nedostatok: tendencia prehliadať určité aspekty reality, ktoré protirečia ich teoretickému mysleniu.
2. emocionálny – reagujú a rozhodujú sa na základe svojich pocitov. Vedia byť nadšení, zapálení pre niečo.
   • Nedostatok: zmena nálad niekedy spôsobuje zmenu rozhodnutia.

1. zdráhavý – takýto človek odkladá rozhodnutia, možno aj zo strachu pred tým, že by mohol/a urobiť nesprávne rozhodnutie. Títo ľudia si myslia, že ešte neprenikli na koreň problému a veci. Boja sa riskovať; chcú si byť absolútne istí. Odkladajú svadbu, alebo novú prácu, lebo sa boja. Niekedy preto sa minú cieľa.
2. rýchly – veci majú veľmi rýchle vyriešené a jasné aj bez dopriania si dostatočného času na rozmyslenie. Títo ľudia nevedia alebo nedoceňujú, že aj naša duša, naše vnútro, potrebuje určitý čas predtým, než dosiahne jasnosť čo potrebuje či chce. Moja schopnosť rýchlo sa rozhodovať môže u iných vzbudiť obdiv, no niekedy pod touto rozhodnosťou sa môže skrývať môj strach pred slabosťou. Takto urobené rozhodnutia môžu sa neskôr ukázať ako nesprávne, bolestivé a zraňujúce.

Úloha: poznať samého seba, svoje silné a slabé stránky či tendencie; učiť sa do procesu rozhodovania zapojiť obidvoje, tak rozum ako aj emócie. Dopriať si správny a potrebný čas – kairos (καιρος).

Predpoklady pre správne rozhodnutie

Môj vnútorný svet (”hnutia duše”)
Ide o moje preferencie, sympatie, náklonnosti, averzie, strachy, obranné reakcie… Tie môžeme deliť na:

1. usporiadané – trpezlivosť, obetavosť, nábožnosť, rozvážnosť, empatia…
2. neusporiadané – láska k peniazom, pohodlnosť, túžba po moci a ovládaní iných, zameranosť iba na seba, zranenia, paralyzujúci strach…

Vnútorná sloboda (”indiferencia”)

1. sloboda “od” – je to sloboda od neusporiadaných náklonností. To neznamená, že už nebudú vôbec prítomné v mojom živote. Skôr to znamená, že som si ich vedomý a nedovolím im, aby oni určovali smer môjho rozhodnutia.
   
2. sloboda “pre” – rozhodnúť sa pre lepšiu možnosť. Voľba v pravom zmysle slova spočíva v rozhodovaní sa medzi dvoma alebo viacerými možnosťami, z ktorých všetky musia byť dobré. Podľa Ignáca, pre urobenie rozhodnutie často všeobecné morálne princípy nestačia, ale potrebujem počúvať aj svoj vnútorný hlas. Hybnou silou pre slobodu “pre” je Ježiš Kristus, jeho život, slová, milosrdenstvo, vernosť, pravdivosť a láska.

Je možné aj nadobudnúť dobré náklonnosti a zlé odstrániť?

Modlitba, pôst a almužna sú starovekými osvedčenými prostriedkami na čistenie ľudského vnútra a rast pravej slobody (viď. pôstne obdobie, piatok ako deň kajúcnosti, sviatosti…)
Ignác Loyolský opisuje vnútornú slobodu, čiže indiferenciu ako stav, kedy “z našej strany nechceme radšej zdravie ako chorobu, radšej bohatstvo ako chudobu, radšej česť ako potupu, radšej dlhší ako kratší život… túžiac po tom a voliac si jedine to, čo nás lepšie vedie k cieľu, pre ktorý sme stvorení” (Duchovné cvičenia 23. bod).

Úloha: poznať svoje vnútorné náklonnosti, tak dobré ako aj zlé. Využívať prostriedky na očisťovanie svojho vnútra a napĺňanie dobrom (modlitba, pôst, veľkodušnosť).

Tri spôsoby/metódy pre urobenie voľby:

1. Priame Božie vnuknutie – intuícia – Božská inšpirácia, ktorá objasňuje bezpochyby to, čo má byť urobené. Napr. Šaulovo obrátenie na ceste do Damašku. Je to čistý Boží dar. Treba ho však podrobiť nášmu osobnému skúmaniu – rozlišovaniu, prípadne poradiť sa aj s osobou znalou v duchovných veciach.
2. Spozorovanie vlastných inklinácii a ich rozlíšenie. Najdôležitejšie na tomto mieste sú predovšetkým pocity, ktoré vychádzajú na povrch počas úprimnej a pokojnej meditácie a modlitbového zvažovania možných alternatív. Pôsobenie Božieho ducha treba v tomto bode učiť sa rozoznávať a odlíšiť od nepriateľa našej spásy.
3. Racionálny prístup – pozostáva v argumentoch “za” a “proti” tej-ktorej alternatíve.

Skúsenosť však ukazuje, že rozhodnutia sú veľmi často výsledkom 2. a 3. možnosti. Taktiež v závislosti od typu osobnosti, máme sklon k robeniu rozhodnutia buď na základe spoznania našich inklinácii alebo racionálnym prístupom. Nezávisle od typu našej osobnosti, odporúča sa využiť obidve spomenuté metódy. Samozrejme, môžem prosiť aj o priame Božie vnuknutie, ktoré by ma správne motivovalo, urobilo nadšeným.

Pri inklináciach, náklonnostiach, si treba uvedomiť, že sú rozličné, niekedy aj protichodné a mätúce. Treba si ich priznať, prijať ich a hodnotiť ich; spoznať, kam nás vedú. Na to treba schopnosť rozlišujúcej resp. rozvážnej lásky (caritas discreta).

Poznámka: Nezávisle od toho akým spôsobom bolo rozhodnutie urobené, či v intuitívnom momente alebo v rozšírenom procese, treba, aby sme sa modlili o potvrdenie tohto rozhodnutia, a aby bolo doplnené realitou, v ktorej sa nachádza.

Úloha: Spomeň si na niektoré vážnejšie rozhodnutia v tvojom živote a skúmaj na základe ktorého z 3 spôsobov si sa rozhodol/a? Vieš na základe toho, alebo aj širšieho sebapoznania určiť, ktorá zo stránok (emocionálna alebo racionálna) prevažuje u teba v procese rozhodovania?

Kritéria pre rozlišovanie

Kritéria sú normy, na základe ktorých sa môžeme rozhodovať. Bývajú kultúrne, nábožensky a dobovo podmienené. Sú postavené na hodnotách.

Existujú nejaké objektívne kritéria, ktoré môžu priniesť istotu ako pomoc pri mojom rozhodovaní?
Áno aj nie. “Áno”, existuje niekoľko kritérií, ktoré mi môžu byť oporou pri rozhodovaní sa často v komplexnej situáciách. “Nie”, keďže kritéria nie sú jednoduchými prípravkami, ktoré môže hocikto aplikovať s očakávaním bezpečného a istého rozhodnutia.

Ignaciánske “Magis” – “Viac”
Pri rozhodovaní medzi dvoma alebo viacerými dobrami každá z alternatív, každá služba, bude prínosom pre rast Božieho kráľovstva. Otázka “viac” však spočíva v tom: “Čo je tým mojím viac?; Čim ja môžem “viac” prispieť k budovaniu Božieho kráľovstva?
“Viac” však neznamená viac pracovať, ani robiť nemožné. Viac nemá nič spoločné s workoholizmom či prehnaným aktivizmom.

1. Ciele – sú hodnoty samy v sebe
2. Prostriedky – cesty, ktorými dané ciele dosahujeme (kariéra, aktivity, úlohy a projekty, životný stav)

1. hlavné kritérium: väčšia plodnosť
   • pýtam sa:
     • ktorá alternatíva prinesie lepšie výsledky, viac ovocia?
     • ktorá alternatíva mi dá príležitosť konať viac dobro sebe a blížnym?
     • ktorá alternatíva bude účinnejšia, dobročinnejšia alebo produktívnejšie pre mňa a pre iných?
   • jedná sa o nesebecké, altruistické kritérium
   • ovocie
     • znamená niečo pre spoločné dobro; skrytú krásu a trvalú hodnotu; niečo, čo je “medzi riadkami”; malý ale osobný krok k zmiereniu alebo spravodlivosti
     • znamená hĺbku viacej nez množstvo; kvalitu viacej než kvantitu
     • neznamená niečo merateľné a nemá nič spoločné s úspechom. “Úspech nie je jedným z mien Boha” (Martin Buber).
2. hlavné kritérium: väčšia duchovná útecha
   • pýtam sa:
     • ktorá z alternatív mi ponúka viacej radosti, pokoja a naplnenia?
     • Čo mi ako človeku pomáha byť viac sebou samým, dáva mi väčší zmysel vlastnej identity a robím ma spokojným se sebou?
     • Ktorá z alternatív ma viacej smeruje k dobrým a život prinášajúcim vzťahom so sebou, inými blížnymi a Bohom?
     • Ktorá z alternatív mi dovoľuje slobodnejšie vyjadriť svoje pocity, prekonať utrpenia a byť radostnejším/radostnejšou?
   • jedná sa o pozitívne kritérium lásky k sebe v zmysle 2. najväčšieho príkazu
     • reflektuje našu jedinečnosť a fakt, že ako ľudia nemôžeme iba dávať, ale potrebujeme aj prijímať.
   • duchovná útecha:
     • je to to, čo Ignác nazýva láskou k Bohu a k blížnym; rýdzi vzťah, ktorý pohýna a napĺňa
     • vnútorná pretrvávajúca radosť, ktorá volá a priťahuje človeka smerom k nebeským veciam; radosť, ktorá je hlbšia ako utrpenie alebo nepochopenie zo strany iných
     • nemá nič spoločné so zábavou, alebo plytkou radosťou, alebo stálym uspokojovaním svojich potrieb

3. nepísané kritérium: Kariéra smerom nadol
   • “Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili” (Mt 25, 40)
   • pýtam sa:
     • ako ťažko pracujem na zmenšení ľudského utrpenia a biedy? Využívam na to svoje talenty a dary?
   • v miere nakoľko mám možnosť výberu určitej kariéry či záväzku alebo životného štýlu, každý kresťan by sa mal pýtať či jeho alebo jej úsilie prvotne napomáhajú dobro bohatých a šťastných, alebo či on alebo ona taktiež pomáýhajú tým, ktorý sú nejakým spôsobom znevýhodnení, marginalizovaní? Vzorom je nám Kristus a jeho služba tým najbiednejším, opovrhovaným…

Úloha: Nakoľko som ovplyvnený/á modernou mentalitou, kde “viac” sa chápe v zmysle úspechu či prestíže? Viem aj “nič nerobiť” v zmysle “strácania času” v modlitbe a hľadaní?

Rozličné metódy rozlišovania

Metódy samy o sebe nezaručujú úspech. Sú však pomocou, vychádzajúcou v tomto prípade zo širšej ľudskej skúsenosti overenej viacerými storočiami

Modlitba v procese rozlišovania a rozhodovania sa
Často sa hovorí, že dnešná doba je uponáhľaná. Človek sa od rána až do večera stále niekam ponáhľa: potrebuje stihnúť vlak, či vyhnúť sa rannej dopravnej špičke, dostať sa načas do práce alebo do školy, stihnúť termíny projektov… Stále niekam uteká. V prítomnej chvíli sa zapodieva budúcou, a tak stráca aj tú prítomnú. Podobá sa človekovi, ktorý pri stretnutí s priateľom rozmýšľa o tom, telefonuje a vybavuje iné veci. V tomto kolotoči sa človek cíti unavený, nenaplnený, prázdny, nepokojný… “Nestíha sa” modliť, a predsa túži po pokoji. Tlačí ho potreba rozhodnúť, avšak životný kolotoč a beh mu nedovoľuje nabrať potrebný pokoj, aby veci a seba videl v jasnejšom a priamejšom svetle. Modlitba mu naopak poskytuje priestor pre zastavenia sa, načúvanie sebe a Bohu. Takto som pozvaný/á diskutovať, komunikovať s Bohom o všetkom, čo sa týka môjho hľadania a rozhodovania: túžby a pochybnosti, nádeje a obavy, pocity bytia pod tlakom a vnímanie spokojnosti. Modlitba mení nie Boha, ale toho, kto sa modlí.

Zastaviť sa
“Zastaviť sa” môže mať rôznu podobu: pravidelná denná meditácia nad Božím slovom; večerná modlitba milujúcej pozornosti (10-15′); jednodňová alebo víkendová duchovná obnova; duchovné cvičenia a pod.
Pomocou pri tom nám môže byť dobrá kniha na určitú tému, rozhovor s duchovnou osobou a taktiež zmena prostredia.

Ticho v službe načúvaniu sebe a Bohu
Ticho je nevyhnutnou podmienkou na to, aby sme dokázali počuť. Starobylé mníške tradície východu ako aj západu svedčia o dôležitosti ticha. To platilo aj o samotnom Ježišovi Kristovi, ako aj o sv. Pavlovi apoštolovi, či Františkovi Asiskom alebo aj Ignácovi Loyolskom. V dôležitých okamihoch ich života sa utiahli do samoty.
Ticho prináša z nášho vnútra na povrch naše starosti, motívy, záujmy. Samozrejme ticho môže “vyplaviť” na povrch aj naše obavy, zraňujúce skúsenosti, chaotické myšlienky či bremená, ktoré si nosíme z minulosti. Ich jednoduchým “zametením pod koberec” by sme dosiahli možno zdanlivý pokoj avšak s rizikom, že nás budú negatívne ovplyvňovať aj naďalej. Stíšenie sa v modlitbe nie je cieľom, ale prostriedkom pre stretnutie sa so sebou samým a Bohom. Vyjadruje postoj otvorenosti a načúvania.
V súvislosti s rozhodnutím, ktoré má čaká, si v modlitbe môžem osobitne všímať pocity, ktoré sprevádzajú toto moje hľadanie.

1. Môžem sa pýtať:
   • Čo zachytáva moju pozornosť?
   • Čo ma nadchýna?
   • Čo ochromuje moje rozmýšľanie?
   • Čo mi zabraňuje urobiť krok vpred?
   • Čo mi bráni v úprimnom pohľade na realitu?
   • Sú moje obavy opodstatnené, alebo nie?
   • Čo ma motivuje?
   • Dávam príliš veľa dôrazu na názor iných ľudí?
   • Po čom skutočne túžim?
   • …

1. Príklad použitia vybraných tém zo Sv. písma ako pomoc pri osobnom hľadaní:
   • Modlitba nad Božím slovom (meditácia, kontemplácia alebo Lectio Divina) nám môže pomôcť vniesť viacej svetla a jasnosti do nášho hľadania a rozhodovania
   • Povolanie Bohom: napr.:
     • povolanie učeníkov (Mk 1, 16-20) alebo (Jn 1, 35-51)
     • stretnutie Ježiša s Máriou Magdalénou (Jn 20, 11-18)
     • alebo zo SZ:
       • povolanie Abraháma (Gn 12, 1-5)
       • Mojžiš a horiaci krík (Ex 3, 1-15)
       • Gedeon (Sud 6, 11-24)
       • Izaiáš (Iz 6, 1-13)
       • Jeremiáš (Jer 1, 4-10)…
     • Vidieť svoje hľadanie a rozhodovanie vo svetle týchto biblických príbehov
   • Ochota konať “viac” v živote: Bohatý mladík (Lk 18, 18-27)
   • Dať Bohu všetko:
     • chudobná vdova (Lk 21, 1-4)
     • Zvestovanie (Lk 1, 26-38)
   • Dôvera iba v Boha: Blahoslavenstvá (Mt 5, 3-12)

Úloha: Aký je môj postoj k tichu a načúvaniu iných? Viem aktívne počúvať iných? Viem stráviť čas v tichu modlitby? Je pre mňa ticho synonymom prázdnoty alebo pokoja?

Desať vodiacich princípov v rozlišovaní

1. Ostaň v kontakte s realitou a s tým, čo sa skutočne deje.
Realita ako taká má byť uznaná. Všímaj si jej konkrétne aspekty, dokonca aj v malých veciach.
Niekedy sa stáva, že je v rozpore s našimi ideálmi. Naše obrazy, predstavy, sny, myšlienky a pocity musia byť v neustálom kontakte s realitou, aby mali váhu.
Pomocou preto môže byť večerná modlitba milujúcej pozornosti.

2. Snaž sa o primeraný vnútorný zmysel pre načasovanie.
Nekonaj príliš rýchlo, ani príliš neodkladaj rozhodnutie. Prijmi vonkajší časový nátlak ako aj veľké omeškanie s rozvahou. Rozdeľ si svoj proces rozhodovania do krokov a daj im reálny časový rámec. Nečakaný náhly náhľad môže byť dobrý, no treba, aby bol potvrdený každodennou skutočnosťou súdiac ako veľa útechy a pokoja prinášajú.

3. Predstav svoje myšlienky a plán pred kritický zrak tvojich priateľov.
Hľadaj radu rozvážnych ľudí. Skúmaj tvoje alternatívy tak, že ich porovnávaj, testuj so skúsenosťou. Ak nemôžeš takéhoto človeka nájsť, formuluj svoje plány a myšlienky pred fiktívneho poslucháča. Niekedy to môže pomôcť ujasniť si myšlienky.

4. Počúvaj čo ti tvoja myseľ, srdce a intuícia hovoria.
Uisti sa, že všetky tieto tri hlasy tvojej duše sú súčasťou konečného rozlišovania. V rozlišovaní sa treba snažiť o rovnováhu tak, aby rozhodnutia boli urobené upierajúc jeden pohľad na materiálne veci, funkcionalitu a rozumové argumenty a druhý pohľad upretý na emócie.

5. Buď si vedomý/á, že zlý duch často zamýšľa urobiť rozhodnutie komplikovanejším, než v skutočnosti je.
Diabol často používa strach. Preto hľadaj dôveru a jednoduchosť. Počas procesu rozhodovania sa potrebujeme pýtať, čo je v skutočnosti jadrom problému. Ktoré hodnoty, z dlhodobého hľadiska, hoci by ich bolo iba zopár, sú zahrnuté v rozhodnutí?

6. Nerob rozhodnutie, keď si ponorený/á v kríze.
Kríza nie je dobrým časom pre rozhodovanie. Potrebujeme počkať, kým sa upokojíme. Vo všetkom hľadaj väčší stupeň útechy a väčšiu plodnosť. Nasleduj svoje túžby. Buď radikálny/a. Sú dve vnútorne kritéria pri rozhodovaní:
1. množstvo útechu, ktorú rozhodnutie prinesie. T.j., ktorá alternatíva prinesie väčší stupeň vnútornej radosti, pokoja, nádeje, istoty a zmyslu?
2. množstvo ovocia, ktoré prinesie. T. j., ktorá alternatíva podstatnejšie sa podieľa na spravodlivosti, pokoji, viere a láske?
Obidve, útecha a ovocie, sa navzájom dopĺňajú. V rovnakom čase potrebujeme pozerať na cestu, na ktorú túžba poukazuje.

7. Poznaj svoje obmedzenia; prijmi a pozoruj ich.
Nehľadaj kríž, ale buď pripravený/á prijať ho z lásky, ak Boh to od teba bude chcieť.
Sebapoznanie vyžaduje pokoru, zdravý úsudok a lásku. Je to niečo, na čom potrebujeme pracovať celý život.

8. Ožeľ možnosti, ktoré si ignoroval/a ako aj príležitosti, ktoré si minul/a.
Tvoj život je cestou zanechávania a umierania. Ak prijmeš život týmto spôsobom, budeš schopný/á ľahšie sa zasvätiť vzťahom a staneš sa spokojnejším/ou. Ak povieme “áno” jednej veci, potrebujem povedať “nie” ďalšej. Oželieť to, čoho sa zriekame, kvôli niečomu alebo niekomu, nám môže pomôcť byť slobodnejší a vďačnejší vo voľbe, ktorú sme urobili a prijali.

9. Ježiš by mal byť normou, prvotným obrazom, “tvarom a formou” našich životov a rozhodnutí.
Ježiš nám pomáha skrze svoje učenie a príklad toho, ako jednal s ľuďmi: milosrdne, pravdivo, verne, férovo, spravodlivo a milujúco. Naše časté čítanie a kontemplovanie evanjelií v našej každodennosti alebo počas osobitných chvíľ ticha nám k tomu môžu pomôcť.

10. Akonáhle sme zapojení do procesu rozhodovania, v určitom momente prídeme k bodu, kedy potrebujem preseknúť “gordický uzol”.
Potrebujeme prijať riziká a ísť. Naša základná dôvera v život, v ľudstvo a v Boha, nám pomôžu v tomto procese.
Praktické cvičenia:

Použitie predstavivosti pri robení dôležitej životnej voľby

Prvé cvičenie
Užitočné cvičenie v ohľade na zvažovanie dvoch alternatív môže byť nasledovné:

1. Krok: predstaviť si 1. alternatívu
Predstaviť si, tak realisticky ako len môžem, aký by bol môj život podľa prvej alternatívy: moje aktivity, vzťahy, miesta, kam by som šiel/šla v živote, môj oddych… Predstavím ako by asi vyzeral môj priemerný deň, moje roky takého to života… Snažím sa vnímať to optimisticky, čo by ma napĺňalo? Ak mi prídu na myseľ aj negatívne obrazy, snažím sa aj ich kontemplovať a prijímať ich.
Môžem sa pýtať: Kam by ma to posunulo; môj každodenný život, starosti a radosti, moja služba…? Treba tomuto cvičeniu venovať aspoň hodinu. Potom venovať 10-15′ reflexii, kde si treba zapísať všetky dôležité pocity, myšlienky (tak pozitívne ako aj negatívne), ktoré sprevádzali toto moje rozvažovanie.

2. Krok: predstaviť si 2. alternatívu
Zopakovať prvý krok s 2. alternatívou. Nerobiť na tomto mieste porovnávanie.

3. Krok: porovnávanie
Treba si všimnúť skutočnosti, ktoré sú iracionálne, tj. nemajú poriadny základ. Potom tiež demaskovať zveličovania, nútené ospravedlnenia a jednostranné racionalizovanie; a nevšímať si tie, ktoré sú príliš zamerané iba na moje osobné potreby. Kritéria sú tie isté, ako sme o tom hovorili v časti “Kritéria rozhodovania”, čiže: Ktorá alternatíva mi môže priniesť viac útechy a ovocia? Dobrou pomocou pre toto cvičenie môže byť aj rozhovor so skúsených duchovným doprevádzateľom.

(4. Krok: zopakovanie celého cvičenia)
Užitočné môže byť toto cvičenie s odstupom času zopakovať.

Druhé cvičenie: doplňujúce cvičenie
Ešte raz si pozriem 1. alternatívu. Snažím sa ju vidieť vo svetle, čoho všetkého sa zrieknem tým, ak si ju zvolím. Nenechám sa však pritom utíšiť lacnými formami útechy, ale svoje straty a zrieknutia zverím Bohu. Pre lásku k tomu čo si zvolím som rozhodnutý/á prijať aj frustrácie, prázdnotu a nenaplnenie niektorým mojich túžob.
To isté potom aplikujem aj na 2. alternatívu.
Poznámka: straty, zrieknutia či utrpenie nie sú kritériom pre voľbu.

V Duchovných cvičeniach sv. Ignáca môžeme nájsť ešte tri ďalšie cvičenia (bod. 185-187).
[185] Predstavím si človeka, ktoré¬ho som nikdy nevidel ani nepoznal a ktorému prajem dokonalosť v každom ohľade. Uvážim, čo by som mu odporúčal robiť a voliť na väčšiu česť Boha a Pána a na spásu a zdokonalenie jeho duše. 2 Práve takisto budem postupovať voči sebe a zachovám pravidlo, ktoré som určil pre druhého.
[186] Môžem si uvážiť, ako by som zomieral a aký spôsob a mieru by som si vtedy prial zachovať v terajšej voľbe. Riadiac sa podľa toho, urobím teraz svoje rozhodnutie.
[187] Pomyslím si a uvážim, ako sa budem cítiť v súdny deň a aké rozhodnutie o prítomnej veci by som si vtedy prial. 2 Pravidlo, ktoré by som vtedy chcel zachovať, volím si teraz, aby som potom mal úplnú potechu a radosť.

Modlitba milujúcej pozornosti (ignaciánske spytovanie svedomia)

(spracované podľa: Stefan Kiechle SJ, Sv. Ignác Loyolský – majster rozlišovania)
Zdroj: jezuiti.sk

Photo by Ryoji Iwata on Unsplash