Lk 6, 17. 20-26
Blahoslavení….
Byť blahoslaveným najčastejšie chápeme ako byť šťastným a požehnaným, blaženým, mať dostatok všetkého. Nie nadarmo si pri narodeninách alebo meninách navzájom prajeme dobro, zdravie, šťastie, úspech v najrôznejších podobách, požehnanie. A Kristus dnes hovorí, že blahoslavení sú tí, ktorým niečo chýba – jedlo, pitie, spravodlivosť, spoločenské postavenie, dôvod na radosť, sloboda,… Rôzne dobrá tohto sveta.
Nie je zlé to všetko dobré mať, veď aj toto je darom od Boha a má to slúžiť na dobré veci. Ak máme tento dar požehnania, máme byť zaň vďační. Beda nám však, ak sa ním naše srdce nasýti a uspokojí. Ak mu budú stačiť dobrá a zabudne na ich Pôvodcu.
Ak nám niečo chýba, ak nesieme kríž utrpenia, nedostatku, bolesti, nespravodlivosti,… a cítime sa možno Bohom zabudnutí, Kristus dnes doslova vnáša nádej do týchto ťažkých, možno niekedy až zúfalých chvíľ.
Dnešný text nám ukazuje, že Boh je nad všetkým. Boh je viac ako úspech, je viac ako požehnanie, ktoré nám dáva. Ako poučka hovorí, Boh je prvá príčina a posledný cieľ všetkého. Všetky naše hlady, smútky a nedostatky budú uspokojené v Bohu. Mať Boha je viac, ako mať hocičo iné. Žiaden nedostatok nestojí za to, aby sme sa Boha zriekali, pretože Boh je ten najväčší poklad. Radostná zvesť Evanjelia nespočíva iba v prísľube plného brucha. Spočíva v tom, že Kristus nám ukazuje naplnenosť človeka skrze Boha. Spočíva v tom, že Boh sa vo svojej veľkosti, láske, dokonalosti neuzatvára, ale cez kríž na Kalvárií prichádza v ústrety človeku, aby spojil protiklady Božského a ľudského. Napriek priepastnosti medzi nedokonalosťou nášho života a našej lásky, našou malosťou a pominuteľnosťou prichádza oproti človeku Boh, ktorý je stály, nekonečný, je priezračne čírou láskou a ničím iným len láskou. Sme blahoslavení vo všetkých našich túžbach, ktoré do nás vložil Boh a vo všetkých našich krížoch a nedostatkoch, lebo v nás roznecujú túžbu po Bohu ako po pôvodcovi všetkých dobier.
Niekedy je Boh blízko a cítime ho cez úspech. Celý starý zákon je plný takých príbehov. Ak sa nám Boh približuje touto cestou, ďakujme mu a neprestávajme ho hľadať. Nepripútajme srdce k dobrám. Boh je predsa viac ako úspech. Milovať Boha vtedy, keď sa nám zdá, že nás za lásku a vernosť trestá práve odobratím časných dobier, že naše modlitby sa zdajú úplne zbytočné a nevypočuté je niekedy šialene ťažké. Všetci máme tendenciu „obchodovať s Bohom“ a za našu lásku, či vernosť očakávať požehnanie, či uspokojenie. Ale milovať Boha iba pre „plné brucho“, znamená milovať seba. Milovať však Boha, keď nedáva, to po čom túžime, hoci je to podľa prirodzeného poriadku samo o sebe dobré a ponecháva nás v stave nedostatku, kríža alebo bolesti….. to je niekedy šialene ťažké. Milovať Boha, ktorý sa nám prostredníctvom nedostatku zjavuje ako „Boh neatraktívny pre milovanie“ , to je láska. Ak dostaneme milosť takej lásky, aby sme milovali „neatraktívneho Boha“ práve vtedy sme blahoslavení. Lebo dostávame omnoho viac ako je uspokojenie našich časných potrieb.Dostávame dar čistej lásky k Bohu, približujeme sa k Nemu. A to si myslím, že je podstatou dnešných blahoslavenstiev aj pre tých, ktorí nie sú fyzicky hladní, či smädní, nie sú väznení alebo práve neplačú. A hoci tento dar a Božiu lásku teraz pre bolesť nedostatku a našich pozemských trápení nemôžeme vnímať, v naplnení času, pochopíme hodnotu tohto daru i vzťahu budovaného v bolesti nedostatku. Bude premenený na dokonale naplnenie v omnoho väčšej plnosti, než si vieme predstaviť. Lebo ako píše sv. Pavol utrpenia tohto času nie sú hodny porovnávania s budúcou slávou, ktorá sa na nás má zjaviť.
Nenechajme svoje srdce učičíkať v spokojnosti hmotných, emočných, finančných, etických, či iných dobier… Beda nám, ak sa s nimi uspokojíme a kvôli dobrám prestaneme hľadať, túžiť po ich Stvoriteľovi. Vyprosujme si v modlitbe dar trpezlivosti znášať nedostatok, dar čistej lásky milovať Boha v ňom a milosť, aby sme boli hodní toho, aby Pán premenil naše trápenia na blaženosť.
Katka H.